Návrh, ktorým sa mala “obohatiť” ústava o zákaz interrupcie či umelého oplodnenia s tým, že ženy, ktoré by tieto zákroky podstúpili, by mohli ísť na dlhé roky do väzenia, nakoniec podporilo 19 poslancov. Aj to v prvom čítaní. Práve na to upozorňuje aj Lipšic.
Zlý a nespravodlivý
Keď sa kontroverzný návrh, ktorý za podstúpenie interrupcie dokonca navrhoval možnosť doživotného trestu, dostal do prvého čítania, mal akú-takú podporu, čoho sa hneď chytili poslanci strany Skok!, ktorí vytvorili akúsi „tabuľu hanby“ s fotkami a menami poslancov hlasujúcich za. „Previnilci“ síce argumentovali, že len v druhom čítaní by mohli hlasovať o konkrétnostiach zákona a niektoré ustanovenia by vylúčili, no márne. Preto aj Lipšic na sociálnej sieti informoval, že o trojici poslancov, ktorí podľa neho urobili tzv. pro-life hnutiu (hnutie presadzujúce vlastný pohľad na otázky, ako sú napríklad interrupcia a umelé oplodnenie – pozn. red.) medvediu službu, píše zámerne.
„Píšem o troch poslancoch preto, že aj viacerí tí, ktorí hlasovali za zákon v prvom čítaní, verejne deklarovali, že bez zásadných zmien zákon v druhom čítaní nepodporia. Viem, že verejnosť až tak nerozoznáva prvé a druhé čítanie, ale od novinárov a politikov by som očakával aspoň elementárnu korektnosť,“ odsúdil vášne, ktoré bezprostredne vznikli, Lipšic.
Samotný Lipšic za zákon nehlasoval, podľa neho je totiž vo viacerých častiach zlý a nespravodlivý, navyše aj „fušersky“ napísaný. „V téme ochrany života som prívržencom konkrétnych a postupných krokov, a nie prázdnych gest, ktoré ničomu a nikomu nepomôžu,“ uviedol. Pripomína, ako vo funkcii ministra spravodlivosti presadil do nového zákona o rodine utajené pôrody s následnou adopciou alebo ako advokát zastupoval na Ústavnom súde SR návrh skupiny poslancov, ktorý zúžil možnosť vykonávania interrupcie v druhom trimestri.
Prázdne gestá
Spomína aj, keď ako opozičný poslanec presadzoval v parlamente schválenie informovaného súhlasu a čakacej lehoty pred interrupciou. Svoj návrh dovolil predložiť ako vlastný koaličným poslancom Ľudmile Muškovej a Štefanovi Zelníkovi a následne aj prešiel. „Neviem, koľko malých ľudských životov tieto zmeny zachránili, ale pokiaľ čo len jeden jediný, tak mali väčší zmysel ako prázdne gestá troch mojich kolegov v parlamente,“ vysvetlil s veľavravným dodatkom, že na mnohé kontroverzné témy sa snaží pozerať obidvomi očami a vyhýbať sa extrémom.
„Podľa môjho názoru by právna úprava interrupcií mala na jednej strane odrážať našu pokoru a nevedomosť o záhade vzniku života, na strane druhej aj náš súcit a pochopenie pre ženy, ktoré môžu byť osamelé, v ťažkej životnej situácii, ale aj náš inštinktívny nesúhlas s ukončením jednej formy nevinného ľudského života,“ myslí si politik a upozorňuje, aby sme sa zamysleli nad morálkou a právom, resp. nad tým, ako sa navzájom ovplyvňujú. „Právo, ktoré považuje interrupcie za vážny morálny problém a priznáva nenarodenému dieťaťu istú mieru ochrany, bude mať väčší vplyv na názory a správanie – aj keď nebude úplne zakazovať interrupcie – ako právo, ktoré nepriznáva nenarodenému životu žiadnu ochranu a interrupcie považuje za základné právo.“
