Vláda Roberta Fica nelení. Nedávno predstavila tretí sociálny balíček, ich bilbordy hlásajú, že robia (a urobia) pre ľudí a po novom si o premiérovi a ministroch môžete prečítať viac aj vo Vianočných novinách.
Pri letmom preletení titulnej strany vianočného periodika vás upúta premiér v spoločnosti dobrej knihy a labradora Larryho a podtitulok: Čo ste o nás nevedeli…, či zakrúžkované ochutnávky, ktoré vás majú navnadiť na sviatočne ladený obsah novín. Je evidentné, že stratégia Smeru je určená (či skôr “Smeruje k”) všetkým tím, ktorí majú záujem sa čo najviac dozvedieť o súkromí socialistických politikov z tejto strany.
Premiér – srdcom politik, ale aj archeológ
Prvé strany periodika sú určené nikomu inému ako hlave súčasnej vlády, Robertovi Ficovi. V úvode článku s palcovým titulkom Robert Fico: Mám rád skutočné príbehy, sa dozviete, že líder Smeru nie je len vášnivým aktívnym športovcom, ale aj literárnym a filmovým fanúšikom. „Málo čítam vymyslené príbehy. Naozaj sa sústreďujem na knihy, kde je veľmi veľa historických faktov a kde sa veľa dozviem o tom, čo sa dialo v minulosti. Vždy siaham po knihách, ktoré sú najmä životopismi známych ľudí. Nejde len o politikov. História je neuveriteľná,“ prezradil vo Vianočných novinách premiér. Poukazuje tiež na súvislosti medzi politikou súčasnosti a minulosti. „Pokiaľ ide o politiku, tam sa toho veľa nezmenilo. Keď človek číta všetky tie veci okolo panovania rímskych cisárov, tak niekedy musí mať pocit, že sa nachádza v súčasnosti,“ prezradil.
Robert Fico je podľa periodika fanúšikom filmov, literatúry a skutočných príbehov.
Z článku sa dozvieme aj to, že okrem silného vzťahu k histórii inklinuje aj k archeológii. Práve za mlada sa pohrával s myšlienkou na jej štúdium. Okrem nej ešte „laškoval“ s predstavou stať sa športovým žurnalistom. Nakoniec zvíťazilo právo. Podotýka, že vzťah ku kultúrnemu dedičstvu mu zostal doteraz. „Veľmi ma teší, že počas našej prvej vlády sa nám podarilo zafinancovať prvý systematický archeologický výskum na nálezisku v Bojnej v Topoľčianskom okrese,“ prezradil Fico na adresu archeologickej sféry a podpory slovenského kultúrneho dedičstva.
Ako ich nepoznáte a ministrov život s Rafaelom
Ďalšie strany periodika pokračujú v podobnom duchu. Premiéra striedajú ministri či predseda parlamentu, ktorí poodkryjú rúško tajomstva ich súkromia. Vianočné noviny sa pozrú najskôr na zúbok ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Nad titilkom: Vždy som mal blízko k motorom, vidíme fotku „malého ministra“ hrajúceho sa s hračkárskym policajným autom. Popisok k fotogrfii hovorí: Robert už ako malé dieťa vedel, kam budú smerovať jeho kroky. Článok podčiarkuje, že minister a podpredseda vlády o sebe vždy hovoril ako o normálnom dieťati.
„Hral som futbal, chodil som na džudo, do historického krúžku, robil som sprievodcu v bratislavskom múzeu. Keď som mal 10 či 12 rokov, hral som na hudobnom nástroji,“ spomína na detstvo. Hoci v minulosti hrával na klarinete či saxofóne, dnes sa svojej dávnej záľube venuje už len sporadicky: „Keď nikto nie je doma a široko-ďaleko, a treba deratizovať, vtedy si chvíľu zahrám. Aspoň vyčistím dom od škodcov a zároveň človek zrelaxuje,“ opisuje svoj vzťah k hudbe a približuje aj svoju lásku ku „kutilstvu“: „Vždy som mal blízko k sústruhom a frézam, k čomukoľvek, čím sa dá niečo vyrobiť. V mladosti, keď som sa učil jazdiť na motorke, som si jednu 15-ročnú kúpil. Celú som si ju vlastne dal dokopy. Bola to dlhoročná práca, ale veľa som sa na tom naučil.“
A kto „končí zábavu tancom“? Viac sa dozvieme na stránke venovanej predsedovi národnej rady Petrovi Pellegrinimu, ktorý má veľmi pozitívny vzťah k folklóru. „Predtým som bol celkom hanblivý chapec a myslím, že práve účinkovanie vo folklórnom súbore mi pomohlo byť trochu sebavedomejším,“ spomína Pellegrini.
Prezradil tiež, prečo prestal hrať na akordeóne: „Musím sa priznať, že počas dospievania sa mi zdalo, že väčší úspech mali chalani, ktorí vedeli pri ohníčku hrať na gitare a spievať country piesne.“ Okrem svojej lásky k hraniu na harmonike podčiarkuje aj dôležitosť odkazu folklórneho dedičstva. „Teší ma pohľad, keď na pódiu vidím mladinu, ktorá opäť našla cestu k folklóru,“ dodáva.
Súkromie ministra financií Petra Kažimíra sa pretína s tým premiérovým. Ficova záľuba v histórii sa u ministra prejavila v netradičnom hobby, zbieraní klasických, ale aj menej tradičných historických máp. A v čom sa ešte na seba s premiérom podobajú? Spája ich aj láska k psom. Minister na svojho miláčika Rafaela nedá dopustiť a sprevádza svojho pána aj počas pracovných povinností.
Peter Kažimír je vášnivý psičkár.
„Každá porada ho veľmi rýchlo uspí. Trochu je zvláštne, keď preruší poradu hlasným chrápaním, ale aj na to si už všetci moji kolegovia zvykli. Je to taký macko, váži asi 40 kíl,“ približuje minister svoj život s Rafaelom.
„Na historických mapách vidíte, ako osobnosti v dejinách hýbu hranicami. Aké to bolo, ako sa hranice a história posúvali,“ hovorí o svojej láske k mapám a spomína hneď aj ďalšiu: „Cestovanie je veľmi príjemná forma učenia sa o tom, že svet je veľmi pestrofarebný. Ak si niekedy myslíme, že máme len my pravdu a náš pohľad je ten jediný platný, keď človek vidí milióny a milióny iných ľudí žiť v iných podmienkach, ale často šťastnejších ako sme my sami, s pokorou sa dívate aj na problémy, ktoré máte doma.“
Ďalej sa dozvedáme, že minister kultúry Marek Maďarič okrem divadelnej scenáristiky (jeho hru Dáma bez kamélie hrali v divadle Astorka) rád „pričuchne“ aj k záhradníčeniu. „Od malička som sa motal v záhrade, buď u starej mamy, alebo v tej, ktorú mali moji rodičia,“ hovorí a dodáva: „Záhrada je pre mňa umeleckým dielom, ktoré sa musí trpezlivo, každodenne tvoriť a ktoré nám za odmenu poskytuje v každom ročnom období iný, úchvatný pohľad.“
Minister kultúry tiež patrí do klubu psičkárov ako premiér či Kažimír: „Máme dvoch krížencov. Väčšia Baša je kombináciou zlatého retrívera a čuvača a vyzerá ako kópia psa z večerníčkovej zvučky. Malá Kika má telo jazvečíka a nohy chrta a je rovnako milá aj smiešna.“
Na stránkach „vianočného špeciálu“ smeráckeho periodika minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák prezradil svoj vrelý vzťah k športu. „Mám k športu silný vzťah, ale nemám toľko možností športovať, koľko by som chcel, a nemôžem športovať pravidelne,“ vysvetľuje. A podobne ako Pellegrini aj on hrával na harmonike: „Rozhodli o tom rodičia, ja by som si bol asi vybral gitaru.“
