Smerák Ľuboš Blaha priznáva, že má vyhranené ľavicové názory. „Áno, diskutujem tvrdo a v polemike nepoznám zľutovanie,“ vysvetlil na sociálnej sieti. To však podľa neho ešte nie je dôvod na to, aby iba pre politické názory niekoho blízkeho znenávidel. Ako totiž upozornil, politický názor a ľudskú stránku vždy oddeľoval.
Osamotený ľavičiar
Ľavičiar ako Blaha to v mladosti nemal ľahké, vytrval však pri svojich názoroch. Našiel v tom aj veľké pozitívum. „Moji kamaráti z mladosti boli zväčša pravičiari, nuž čo, vyrastal som v Bratislave krátko po páde komunizmu ako osamotený ľavičiar. Možno to malo aj pozitívne stránky – zanechalo to vo mne kus pokory a realizmu,“ priznal.
Pokora v ňom ostala podľa jeho slov hlavne preto, že ľavicový názor bol v postkomunistickej krajine, a stále aj je, niečím výstredným až menšinovým. „V prostredí zúrivého antikomunizmu chtiac-nechtiac dennodenne spoznávate argumenty protivníkov a máte chuť s nimi polemizovať, nie im stínať hlavy,“ vysvetlil. Realizmus preto, že „v krajine, kde za prejav boľševizmu považujú aj existenciu odborov, viete, že socialistická revolúcia nepríde zajtra ani na budúci týždeň a núti vás to radovať sa aj z malých víťazstiev“.
Hádka a potom pivo
Podľa Blahu majú postkomunistickí ľavičiari v strednej Európe v sebe viac rešpektu k pluralite názorov ako postkomunistickí pravičiari, z ktorých sa mnohých stali vraj talibanci. Smerák sa však dušuje, že je jednoducho vychovaný tak, že má ľudí rád a hľadá v nich to dobré. Zavrhnutie kamarátstva pre politiku teda v jeho prípade neprichádza do úvahy. Napriek tomu má za sebou aj negatívnu skúsenosť. „Pohádame sa a dáme si na to pivo, kde je problém? Nie všetci to, žiaľ, vnímajú rovnako, napokon, samému sa mi stalo, že sa mi kvôli mojim názorom obrátili chrbtom kamaráti z mladosti. To viete, pravičiari z postkomunistických štátov majú stále pocit, že iný názor je urážkou ich majestátu, a tak sa degenerujú mentálne aj charakterovo,“ ponosuje sa.
Čo sa týka slovenských osobností, chváli si napríklad liberála a pravičiara Juraja Drobu z SaS, s ktorým sa podľa jeho slov pohádajú hoci aj do krvi, no napokon si „pokecajú“ o živote. K tomu sa pod Blahovým statusom vyjadril aj samotný Droba, ktorý ho zhodnotil takto: „Zas ti lajkujem status, až mi je to divnô,“ zažartoval.
Iným prípadom je však ľavičiar Eduard Chmelár, neúspešný zakladateľ hnutia Sen, ktorý si už na Blahovi viackrát zgustol. „S ľavičiarom Chmelárom sa nezhodneme na jednej téme z desiatich a ten to považuje za dosť dobrý dôvod na osobné útoky, urážky a zlosť. Ľudia sú skrátka rôzni, ale v tomto ja nikdy neuhnem,“ vysvetlil smerák s tým, že ak je niekto ľudský dobrý, aj napriek iným politickým názorom si ho bude naďalej vážiť.
