Čierna Hora na vlne protestu. NATO, vrahovia! Vstup do Aliancie ani omylom! Kričia tisícky ľudí na námestiach už niekoľko mesiacov

Do ulíc čiernohorskej Podgorice vyšli pred pár dňami znova tisícky ľudí, aby dali vláde najavo, že sú proti prípadnému vstupu krajiny do NATO. Odporcovia v hlavnom meste počas protestov pripomenuli ľuďom inváziu z roku 1999, v ktorej jednotky Severoatlantickej aliancie bombardovali aj časť Čiernej Hory, keď stroskotali mierové rokovania medzi vtedajšou Juhosláviou a albánskymi separatistami v Kosove. Ulicami Podgorice sa preto stále hlasnejšie ozývajú heslá typu: „NATO, vrahovia!“

Podľa kritikov vstupu do severoatlantických štruktúr, medzi ktorých patria aj bývalý čiernohorský prezident Momir Bulatović a viacerí opoziční lídri, by členstvo v NATO znamenalo, že aj Čiernohorci budú mať „na rukách krv nevinných ľudí“. Bulatović, ktorý bol v rokoch 1998 až 2000 premiérom bývalej federatívnej Juhoslovanskej zväzovej republiky, 5-tisícovému davu v Podgorici pripomenul, že ešte donedávna bola väčšina obyvateľov Čiernej Hory proti vstupu do Severoatlantickej aliancie. 

 

VIDEO Pochod proti členstvu v NATO v čiernohorskej Podgorici 

Poniektorí obyvatelia Čiernej Hory sú na NATO nahnevaní právom. V 90. rokoch minulého storočia žili totiž Čiernohorci spoločne so Srbmi takpovediac pod jednou strechou a oba národy boli súčasťou zaniknutej federatívnej Juhoslovanskej zväzovej republiky, ktorá sa na jar 1999 stala tiež  terčom náletov Severoatlantickej aliancie. Cieľom bombardovania bolo vtedy zastaviť vyháňanie Albáncov z Kosova srbskými jednotkami. Srbsko a Čierna Hora sa definitívne osamostatnili v roku 2006. 

 

Súčasné protesty sú podľa portálu nemeckej spravodajskej siete Deutsche Welle výsledkom historických šrámov, ktoré na Čiernohorcoch zanechalo bombardovanie z konca 90. rokov. V tejto súvislosti Bulatović pripomenul, že NATO je stálou súčasťou viacerých konfliktov po celom svete. „Čo zlé urobili Afganci alebo Iračania? Prečo je zničená Líbya a čo sa to dnes deje v Sýrii? Môžeme pred týmto zatvárať oči?“ pýtal sa bývalý čiernohorský prezident v príhovore počas protestov proti vstupu do Severoatlantickej aliancie. 

Pochody, demonštrácie a protesty proti plánovaným rokovaniam o vstupe do NATO nie sú v Čiernej Hore novinkou. Prvé väčšie prejavy nespokojnosti sa objavili ešte v októbri, keď odporcovia tohto kroku presadzovaného vládou aj prezidentom Filipom Vujanovićom vyšli do ulíc, aby povedali jasné nie vstupu do severoatlantických štruktúr, a volali po odstúpení prezidenta. V davoch sa často ozývali aj heslá oslavujúce Rusko a politiku Moskvy.

 

Protesty tisícok ľudí sa však neobmedzujú len na hlavné mesto Podgorica, ale od októbra sa rozšírili takmer po celej krajine. Koncom novembra demonštrovali proti zbližovaniu sa s NATO aj ľudia v meste Nikšić.

 

VIDEO Novembrové protesty v čiernohorskom meste Nikšić

 

NATO oficiálne prizvalo Čiernu Horu k rokovaciemu stolu 2. decembra, ale podľa najnovšieho  prieskumu Centra pre demokraciu a ľudské práva so sídlom v Podgorici je proti vstupu do NATO 37 % obyvateľov tejto balkánskej krajiny. Zaradenie do severoatlantických štruktúr by naopak privítalo 36 % Čiernohorcov. V celej krajine žije približne 600 000 ľudí.

Plánované členstvo Čiernej Hory v Severoatlantickej aliancii však robí vrásky Rusku, ktoré s takýmto krokom rozhodne nesúhlasí. Podľa ruskej diplomacie by mali Čiernohorci o prípadnom vstupe do NATO rozhodovať v referende. „Domnievame sa, že práve čiernohorský ľud by mal v referende o tejto otázke povedať rozhodujúce slovo. Bol by to prejav tej demokracie, o ktorej sme už toľkokrát počuli,“ uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.