Na úvod rozhovoru rozoberá Shafaková, že aj za príspevok na Twitteri možno v Turecku odsúdiť človeka do väzenia. „Keď píšeme, v mysli si to uvedomujeme. A tým, ktorí tvrdia, že sa ich to netýka, neverím,“ povedala spisovateľka a dodala, že sama stála pred súdom pre knižnú fikciu, v ktorej spomenula arménsku genocídu.
„Bola to veľmi, veľmi surrealistická skúsenosť, lebo sa prvýkrát predmetom súdneho procesu stala beletria,” povedala Shafaková a opísala, že sa proti nej vzbúrili „ultranacionalistické davy“. Sloboda slova je podľa nej v Turecku veľmi ohrozená. „Kritické zmýšľanie je potlačené, ´zastrašené´,“ dodala spisovateľka s tým, že ľudia si nemôžu robiť žarty z politikov. „Zabudli sme, ako sa smiať.“
Erdogan je autoritársky politik
Prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana opisuje ako „autoritárskeho politika, ktorý silne rozdeľuje spoločnosť“. Tá je v Turecku výrazne patriarchálna a s tým ide ruka v ruke aj „maskulínna, veľmi agresívna a vysoko polarizujúca“ politika. Dodala však, že sa o politike v Turecku prakticky nikto nebaví, lebo ani samotní Turci sa medzi sebou nebavia“. „Je to spoločnosť hnevu, nedôvery, paranoje a konšpiračných teórií.“
To sa pokúsila vysvetliť aj nedávnym prieskumom agentúra Pew, ktorá sa pýtala v 38 krajinách, či je podľa tamojších obyvateľov v poriadku kritizovať vládu. „V Libanone 98 percent ľudí povedalo áno, je to v poriadku. V Jordánsku to číslo kleslo na 64 percent. V Pakistane je to 54 percent a v Turecku 52 percent. To znamená, že takmer polovica tureckej populácie verí, že nie je legitímne kritizovať vládu,“ uviedla spisovateľka.
Rozkývaná demokracia
Turecko prirovnala k Rusku. „Obe krajiny majú dlhú tradíciu impérií, tradíciu silného štátu. V normálnej demokracii ochraňujete jedinca pred prílišnou mocou štátu. V Turecku moc elít ochraňuje štát – akoby bol krehký a potreboval ochranu – aj keď v skutočnosti je už teraz príliš mocný,“ hodnotí Shafaková stále viac autoritatívny režim.
„Bola by som rada, keby sme mali pestrejšie označenie pre definíciu demokracie. Turecko očividne nie je typický autoritársky režim a je pre neho veľmi dôležité mať slobodné voľby,“ povedala spisovateľka a dodala: „Je tiež zrejmé, že nie je ani liberálnou, ani dospelou demokraciou.“ Turecký režim nazvala „rozkývanou demokraciou“, ktorá sa môže kedykoľvek prevrhnúť.
EÚ už nekladie dôraz na ľudské práva
„Tvárou v tvár týmto krízam stále viac ľudí uprednostňuje stabilitu pred demokraciou ako v Turecku, tak aj na Západe. Ako sa zdá, EÚ chce stabilné režimy, teda už nekladie taký dôraz na ľudské práva. Stali sa z nich problémy na neskôr. Tie ale nemožno odložiť! Neexistuje stabilita bez demokracie,“ tvrdila Shafaková a dodala, že sa jej občas zdá, že európskym ideálom verí viac než sami Európania. „Pre mňa je Európa predovšetkým o hodnotách, o základných právach, slobodách, právach žien. Odkaz, ktorý ale vyslal posledný samit EÚ, znel jasne: Európa pozastavila vlastné hodnoty,“ povedala spisovateľka.
Na druhej strane by však rada videla Turecko v Európskej únii a vyjadrila ľútosť nad tým, že k tomu nedošlo už v roku 2005. Vtedy chcelo do EÚ viac ako 80 percent tureckého obyvateľstva, teraz iba 20 percent, čo Shafaková vidí ako detinské trucovanie. Zároveň jej prekáža, že namiesto toho, aby Turecko a EÚ spolupracovali v riešení migračnej krízy, EÚ len Turecku zaplatí, aby si nechalo utečencov na svojom území.
Vyjadrila sa aj k zostreleniu ruského lietadla tureckými stíhačkami. „Nikto nevie, čo sa deje, to je tá smutná pravda,“ povedala a dodala, že nikto ani nemôže klásť otázky, lebo by ho to mohlo priviesť do problémov. „Niektorí politici majú neoottomanské sny a žijú v predstave, že Turecko je jedným z hlavných hráčov na Blízkom východe, čo však nevyšlo podľa ich očakávania.“
Celý text v angličtine si môžete prečítať TU.
