Alžírčan žijúci v Írsku Ali Charaf Damache je muž, ktorý od roku 2009 pracoval pre rôzne teroristické organizácie ako manipulátor a človek, ktorý presviedčal obete na internete, aby sa pridali na stranu radikálnych islamistov a páchali pre nich zločiny. Jednoducho povedané – verboval nových ľudí priamo v krajinách, kde chceli neskôr teroristické organizácie zaútočiť.
Chcel založiť teroristickú bunku v USA
Damache pracoval napríklad pre al-Káidu aj teroristickú organizáciu islamský Maghreb. Minulý týždeň ho po rokoch pátrania konečne zatkli v Barcelone. Španielska polícia konala na základe zatykača, ktorý na muža vydali Spojené štáty. Americké ministerstvo vnútra požaduje vydanie Damacha, aby ho mohli súdiť v USA. Niekoľko amerických občanov sa totiž preukázateľne stalo obeťou jeho práce, ktorú robil pre teroristov.
VIDEO: Španielska polícia v Barcelone zatýka Aliho Charafa Damacha
Obete propagandy
Americké úrady chcú Damacha súdiť za to, že v rokoch 2009 až 2010 pomocou emailov radikalizoval Američanky Colleen LaRoseovú a Jamie Paulinovú-Ramirezovú. Obe sa rozhodli pridať na stranu militantov a Ramirezová si navyše vzala Damacha za manžela pri náboženskom obrade. Damache je preto podľa amerických úradov podozrivý zo snáh založiť v USA teroristickú bunku.
Colleen LaRoseová, žena známa ako Jihad Jane, ktorá chcela zavraždiť švédskeho karikaturistu (zdroj: Reuters.com)
Obeťou radikálnej islamistickej propagandy sa Colleen LaRoseová, ktorá na internete používala pseudonym Jihad Jane (Džihádistka Jane), stala podľa jej výpovede aj preto, že sa na dovolenke v Amsterdame zamilovala do moslima, ktorý ju potom cez internet kontaktoval, keď už bola doma v USA. Neskôr nemyslela podľa výpovede na nič iné než na islamskú svätú vojnu, teda džihád.
„Jediné, na čo som mohla vtedy myslieť, bol džihád, džihád, džihád, bola som ako v tranze,“ uviedla pred súdom. Podľa prokuratúry je LaRoseovej prípad varovným signálom, ktorý naznačuje, ako ľahko sa dajú zmanipulovať ľudia pomocou internetu. „Bolo desivé len pomyslieť na to, že slečna LaRoseová by mohla byť radikalizovaná len prostredníctvom internetu v USA. Bola osamelá a zraniteľná, ale sú aj ďalší takí ľudia v tejto krajine aj na celom svete,“ uviedol právnik na margo prípadu Američanky.
Zločin a trest
LaRoseová v roku 2009 súhlasila, že pomôže zavraždiť švédskeho umelca Larsa Vilksa, ktorého karikatúry zobrazujúce proroka Mohameda ako psa urazili moslimov. LaRoseová podľa obhajoby podľahla propagande aj preto, že roky trpela ako prostitútka, bola od 14 rokov znásilňovaná, týraná a závislá od metamfetamínu. Švédsky karikaturista, ktorý sa mal stať obeťou LaRoseovej, bol rozsudkom otrasený. „Toto je osoba, ktorá v živote prežila množstvo problémov a potrebuje mentálnu starostlivosť viac ako čokoľvek iné,“ uviedol pre kanadský portál Globalnews Lars Vilks.
Militanti v Iraku ponúkali za jeho smrť 100 000 dolárov. Za plánovanie vraždy poslal americký súd LaRoseovú do väzenia na 10 rokov. V prípade odovzdania americkým úradom hrozí mužovi, ktorý ju a ďalšiu Američanku naverboval, oveľa vyšší trest.
O tom, či bude Ali Charaf Damache vydaný zo Španielska, kde ho zatkli, do Spojených štátov, by mali rozhodnúť španielske úrady. Jasné je zatiaľ len to, že ženy, ktoré sa mu podarilo cez internet zlákať na stranu radikálneho islamu, už svoje tresty poznajú. Jamie Paulinovú-Ramirezovú odsúdili vlani na 8 rokov za napomáhanie Damachovi, s ktorým bola zosobášená.
- Reklama -
