Olivier Roy je jedným z tých, ktorí si položili otázku, prečo sa mladí ľudia zúčastňujú na teroristických útokoch. Či už ide o Londýn, USA, Belgicko alebo práve Francúzsko, vždy to boli mladí ľudia, ktorí boli za útoky zodpovední.
A Roy si myslí, že moderní teroristi sú ľudia, ktorí sa potrebujú extrémnym spôsobom ohradiť proti súčasnej spoločnosti, ktorá s nimi nezaobchádza s rešpektom. Problém však podľa jeho slov spočíva skôr v „islamizácii radikálov než radikalizácii islamu“.
Svoju teóriu postavil na sociálnom prostredí, ktoré týchto teroristov vytvára. „Problém nie je v tom, že by sa moslimovia menili na džihádistov,“ povedal Roy a dodal vysvetlenie: „Problém spočíva vo veľkej generačnej medzere, ktorá je zreteľnejšia v moslimských spoločnostiach, keďže tie prechádzajú náhlymi zmenami – kultúrnymi, spoločenskými, politickými, a to vo veľmi krátkom časovom rozpätí tridsiatich rokov.“
Napríklad vo Francúzsku sa druhá generácia arabských imigrantov ostro ohradzuje proti svojim rodičom, ktorých považuje za príliš „pozápadnených“ a neschopných sa vzoprieť svojej súčasnej situácii, ktorá je častokrát nepriaznivá. „Žijú v rozprávke a nie sú to politickí ozbrojenci, ktorí chcú vytvoriť novú spoločnosť,“ povedal Roy o generácii ich rodičov.
Prechod k džihádu podľa neho nie je priamou reakciou na životnú úroveň či spoločenskú situáciu, to by potom bolo džihádistov oveľa viac, než ich je teraz. Zároveň tiež nejde o čisto európsky problém, najviac mladých džihádistov prišlo údajne z Tunisu, kde rovnako ako v Turecku revoltujú mladí proti rodičom.
„Máme vyhlásenia otcov tých Tunisanov, ktorí zabíjali turistov. Máme vyhlásenie tureckého otca dvoch bratov, ktorí zabili sto ľudí v Ankare. Máme vyhlásenie Abaaoudovho otca,“ povedal Roy s tým, že aj rodičia strojcov parížskych útokov sa ohradili proti ich činom. Podotkol tiež, že práve rodičia týchto detí volajú na políciu s varovaním, že „môj syn možno urobí nejakú hlúposť“.
Radikalizáciu dnešnej mladej generácie potom porovnáva napríklad so skupinou Baader-Meinhof, teroristickou organizáciou, ktorá v sedemdesiatych rokoch pôsobila v Nemecku, či s anarchistami vo Francúzsku v 19. storočí. Dnešní radikáli podľa jeho slov „vymenili slovo proletariát za moslimský národ a namiesto buržoázie hovoria o neveriacich“.
„Mnohí z teroristov neviedli žiadny náboženský život. Bratia Abdeslamovci predávali vo svojej kaviarni alkohol! Tí chlapci sa pridali k Islamskému štátu, pretože je to najsilnejší výjav na trhu a dá vám istotu, že sa dostanete na titulné stránky. Kričia Alláhu akbar, ale zabíjajú rovnako ako vrahovia z Columbine v USA. Majú rovnaké motivácie – frustráciu, narcizmus, nihilizmus, fascináciu smrťou a samovražedné tendencie,“ uviedol Roy.
Koniec Islamského štátu rozhodne nebude znamenať koniec radikalizmu a terorizmu – „pretože noví džihádisti sú oportúnni a nájdu si inú zástavu, pod ktorou budú bojovať“. Islam je dnes len najjednoduchšia a najrýchlejšia cesta, ako dať najavo svoju nespokojnosť so súčasnou spoločnosťou, a jeho odnože salafizmus a džihádizmus tak rámcujú vnímanie skutočnosti uvedených teroristov.
„Je to presne tak, ako povedal Coulibaly v Hyper Cacher,“ zmienil sa Roy o supermarkete, v ktorom teroristi po útoku na redakciu Charlie Hebdo zabili štyroch ľudí. „Povedal: ,Teraz sa bojíte vy mňa.‘ Pomstil sa za poníženie a frustráciu,“ dodal Roy a vysvetlil, že Islamský štát neregrutuje hlboko veriacich moslimov, naopak, chce ľudí, ktorí si neveria, ktorí sú sklamaní spoločnosťou a jej fungovaním, ľudí s „komplexom stroskotancov“. Snahy zakazovať radikálny islam sa teda podľa neho míňajú účinku a v konečnom dôsledku len celú situáciu zhoršujú.
„Deradikalizovať islam“ je vraj úplne nedomyslené, pretože regrúti teroristov sú radikálmi aj bez neho. „Bolo by to ako ponúkať krajne ľavicovým revolucionárom kurzy ekonomického liberalizmu. Absurdné a nadradené.“
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
autor: spa
