Žurnalistovi a publicistovi BBC Jakeovi Wallisovi Simonsovi sa na ceste v Ghane podarilo stretnúť ľudí, ktorý po Kaddáfího poprave nejasali, naopak, smútili a žialili.
Líbyjský diktátor po prevrate v roku 1969, keď stál na čele zvrhnutia vtedajšieho kráľa Idrisa I., sa začal nazývať (či skôr titulovať) „vodca revolúcie“. Kaddáfího ideológia je založená na „islamskom socializme“, ktorý vychádza zo socializmu, nacionalizmu a populizmu.
„Nedávno počas nedeľňajšieho zaprášeného popoludnia v Accre (hlavné mesto Ghany) presvetlenej slnečnými lúčmi a za zvukov miestnej dopravy som stretol muža, ktorý mi povedal, že plukovník Kaddáfí bol mesiáš,“ popisuje vo svojej reportáži novinár Simons.
Karim Mohamed je 45-ročný krajčír, ktorý strávil v Líbyi tri roky predtým, ako zvrhli Kaddáfího. Hovorí, že žil v šesťizbovom byte so svojimi tromi deťmi v Líbyi, na ktorý si zarobil z praktikovania svojej profesie. Opisuje krajčír svoj život v krajine počas vlády Muammara Kaddáfího.
„V Líbyi bol každý šťastný. V Amerike žili ľudia pod mostami. V Líbyi nič také nebolo. Nebola tam žiadna diskriminácia, jednoducho žiadne problémy. Práca bola dobrá a rovnako za ňu boli aj dobré peniaze. V mojom živote môžem toľko ďakovať Kaddáfímu. Bol africkým mesiášom,“ hovorí Karim. V Simonsovej reportáži sa ďalej píše, že po rozhovore s Karimom sa k vášnivej debate pridali ďalší muži, a tiež na Kaddáfího nešetrili chválou.
“Zlaté” roky diktátora
„Kaddáfí bol fajn chlapík. Nikdy nikoho nepodviedol. Bol jednoducho perfektný,“ vyhlásil na adresu bývalého diktátora Abdel Momin, 35-ročný stavebný pracovník, ktorý pôsobil v Líbyi sedem rokov.
Názor na neho vyjadril aj miestny „imam“: “Čo bolo pointou Kaddáfího zabitia? Zavraždili niekoho, kto vyriešil problém… Teraz to je ešte horšie. Kaddáfí síce bol nemilosrdným vládcom, ale pre prisťahovalcov, ktorí boli deprimovaní z nedostatku práce, bol darom z nebies. Muži, s ktorými sa reportér rozprával patrili medzi tisíce Afričanov, ktorí si v Líbyi zarobili a vymanili sa tak z bezútešného blúdenia v kruhu chudoby. Západná časť mesta Accra je známa aj ako Líbyjská štvrť. Jej obyvatelia vďačia Kaddáfímu za obdobie prosperity, keď sa nemuseli báť straty práce.
Krajčír Karim ďalej hovorí, že naozaj veľa ľudí tu vďačí Kaddáfímu za lepšie životy. Reportér sa ďalej dozvedá, že aj muž menom Sheikh Swala, ktorého 30-izbový dom stojí v Líbyjskej štvrti, by nebol tam, kde je, bez pomoci afrického diktátora.
K skupinke sa počas Simonsovej návštevy v Accre pridal ďalší muž menom Amadu, ktorý na to, aby sa dostal do Líbye (keďže nemal víza), s niekoľkými priateľmi podnikol nebezpečnú cestu naprieč Saharou. Bez vody a hladní sa nakoniec dostali do Líbye, napriek tomu, že mnohí z ich skupiny zomreli. Amadu si v “zasľúbenej” krajine nakoniec našiel prácu ako pokrývač. Aj takýto názor majú niektorí ľudia na ex-diktátora Líbye.
