„Toho chlapíka odniekiaľ poznám,“ môže si povedať bežný divák ukazujúc na hlavného hrdinu študentskej kontroverznej snímky Vox Populi (hlas ľudu) režiséra Teodora Kuhna.
Modré slúchadlá si to namierili do parlamentu
Najnovší počin Teodora Kuhna prináša neokukaný pohľad do slovenských reálií politickej scény. Príbeh je vyrozprávaný z pohľadu človeka žijúceho na okraji spoločnosti, ktorý zoberie „spravodlivosť“ do vlastných rúk a nekompromisne pôjde po krku slovenských politikov.
Najnovší film Teodora Kuhna zarezal do živého.
Krátkometrážny film spája fikciu s povedomými reáliami, popkultúrnymi odkazmi, ktoré vychádzajú s konkrétnych osobností, káuz či incidentov, ktoré u nás rozmútili vody sociálno-politického povedomia.
“Snažili sme sa byť drzí a provokovať, ale neprekračovať istú hranicu nevkusu alebo amorality. Modré slúchadlá sú jasný odkaz na Harmana – neospravedlniteľného masového vraha. Touto paralelou sme chceli povedať, že aj náš hrdina koná z akéhosi patologicky pomýleného pocitu spravodlivosti. Červená kravata a prestrelená plechovka od kokakoly sú jasnými odkazmi.
Osobne si myslím, že človek, ktorý u nás zastáva funkciu premiéra je zároveň najväčším problémom Slovenska. Neprajem mu nič zlé, ale bol by som rád, ak by bol niekedy postavený pred súd,” pre ParlamentneListy.sk sa vyjadril režisér Kuhn.
Moderná bájka
Snímka poteší hlavne autentickým vyobrazením akejsi spoločensky tutlanej myšlienky, akýmsi podvedomím „želaním“, ktoré buble pod pokrievkou každého z nás.
“Keď sa pozriete na všeobecnú náladu v spoločnosti, stále viac počuť radikálne vyjadrenia typu : povešať politikov, defenestrovať vlastizradcov, postrielať tých, čo rozkrádajú štát.
Tieto vyhlásenia sú hrozné, ale v niečom sú pochopiteľné – ľudia sú frustrovaní zo svojej biednej životnej situácie a dennodenne vidia, ako si mocní môžu dovoliť čokoľvek. Táto nespravodlivosť v nich potom spúšťa v zlom prípade rezignáciu, v tom horšom agresivitu.
Natočili sme kontroverzný film. Kontroverzný v tom, že na priamo zobrazuje to, čo momentálne hovorí hlas ľudu. Dúfali sme, že ak filmom ukážeme, že takýto čin by nič nezmenil, iba veci zhoršil, nikto sa o podobnú vec nikdy nepokúsi,” hovorí režisér.
Snímka je zaujímavá aj vďaka popkultúrnym odkazom.
Autor používa na vykreslenie už spomínanej autenticity detaily, ktoré majú svoje miesto v modernej histórii Slovenska. Paradoxne práve oni realizmus príbehu scudzujú, a tak sa z Vox Populi stáva skôr moderná sociálna bájka ako sonda do slovenského politického podhubia.
Film sa dá chápať vo viacerých vrstvách. S týmto sa spája aj efekt “citovania”. “Neexistovala žiadna predloha. Chceli sme zobraziť muža, ktorý prišiel o všetko. Nie svojou vinou, ale pričinením štátu, tak ako veľké množstvo jeho krajanov,” režisér sa vyjadril k otázke inšpirácie.
Politik verzus divák
“Keďže film rozoberá rozporuplnžm spôsobom pohľad na súčasné slovenské politické dianie, je zaujímavé ako sa na tému a jej spracovanie pozerajú práve politici. Viem že viacero politikov film zdiaľalo na svojich osobných profiloch, keď bol prvýkrát zverejnený.
Nanešťastie s politickým pôsobením mnohých z nich nesúhlasím a nie som si istý, či správne pochopili odkaz nášho filmu. Film som osobne posielal dvom politikom, ktorým aspoň čiastočne verím, pretože ma zaujímal ich názor. Jednému sa páčil, druhému skôr nie,” ďalej sa vyjadruje Kuhn.
A aký názor má radový divák? “Film mal rozporuplné prijatie. Môj hlavný pedagóg na VŠMU povedal, že je dobre spravený, a môže byť mojim doktorandským filmom.
Väčšina kolegov z branže ho však pokladá za veľmi zlý. Hovoria myslím skôr o morálnom rozmere, nie profesionálnom. Divákom sa naopak paušálne skôr páčil. Potešilo ma, koľko ľudí naozaj bytostne pociťuje sklamanie z našej politiky a chceli by zmenu k lepšiemu,” opisuje prijatie filmu režisér.
Filmár s dobrou tradíciou…
Napriek tomu, že Teodor Kuhn je len študent (doktorand) réžie hraného filmu na VŠMU, má za sebou už pekné portfólio kvalitných a kritikou oceňovaných „kraťasov“. Medzi jeden z najváženejších snímok je Momo, ktorý získal cenu za najlepší krátky študentský film na Rímskom festivale nezávislých filmov RIFF.
