S nástupom zimy klesá aj počet utečencov prichádzajúcich do Európy cez Stredozemné more. Tento rok ich však prišlo rekordne veľa. Len napríklad za október tohto roku ich bolo takmer desaťkrát viac ako takto pred rokom a dokonca viac ako za celý rok. S novembrom začali čísla padať, informuje The Economist.
V žabkách a so svrabom
Väčšina utečencov prichádza zo Sýrie, k nim sa však pridružujú Afganci, Pakistanci, ale aj Somálčania. Veľká časť z nich prichádza z Turecka cez Grécko a smeruje na západný Balkán. Táto trasa však začína byť čoraz ťažšia, hlavne preto, že utečencov začali zatláčať a situácia sa vyostrila aj po sérii teroristických útokov v Paríži. Krajiny začínajú byť nekompromisné. Prijímať chcú len Afgancov, Sýrčanov a Iračanov. Niektorí začali z trucu držať hladovku a situácia sa vyostrila až tak, že si na protest zašili ústa.
Na to, ako dlho už migračná kríza trvá, nie sú zariadenia podľa Elizabeth Collettovej z Európskeho inšitútu migrančnej politiky dostatočné a nájdu sa v nich isté rezervy. Znepokojujúce je aj to, že niektoré krajiny sa začali pripravovať na príchod migrantov oneskorene. Migranti nevedeli ani to, kde sú, na ako dlho a problémom je aj náhodné rozdeľovanie teplého oblečenia. Navyše mnohí prišli napríklad len v žabkách alebo letných topánkach.
„Ich zdravotný stav sa stále zhoršuje,“ priznal Daniel Huescar z Lekárov bez hraníc. Ničím výnimočný nie je ani svrab, ale ani neschopnosť matiek starať sa o svoje deti po dvoch týždňoch na ceste v otrasných podmienkach. Pokiaľ však Európska únia nebude reagovať rýchlo, čelí ešte väčšej humanitárnej kríze.
O tritisíc menej
Podľa Českej televízie sa počet znižuje asi o tritisíc migrantov denne. Hoci sa nevie, čo v skutočnosti za tým môže byť, ako tvrdí ČT s odvolaním sa na denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, môžu to spôsobovať klesajúca teplota i zhoršené počasie, ktoré im sťažuje cestu. Takisto za tým môžu byť aj obmedzenia a bariéry na balkánskej trase. Pokles zaznamenalo Chorvátsko, Slovinsko i Macedónsko.
