Premiér Robert Fico sa spolu s ďalšími 137 hlavami štátov a vlád zúčastní na prvom dni konferencie. “Som primeraným optimistom, že sa štátom podarí dohodnúť na univerzálnej dohode. Nemáme čas mrhať časom. Nemáme plán B, pretože nemáme planétu B,” povedal v tejto súvislosti generálny tajomník OSN Pan Ki-mun.
Súčasný právny rámec medzinárodnej spolupráce v oblasti zmeny klímy tvoria Rámcový dohovor OSN o zmene klímy prijatý v roku 1992 a Kjótsky protokol k dohovoru z roku 1997 s cieľom znížiť do roku 2020 celkové emisie skleníkových plynov o 20 percent oproti roku 1990. Záväzky sa však týkajú len niektorých vyspelých krajín a pokrývajú len necelých 15 percent svetových emisií, čo nestačí na udržanie rastu priemernej globálnej teploty pod úrovňou dva stupne Celzia. Z toho dôvodu sa svetové spoločenstvo usiluje o novú globálnu dohodu, ktorá by znamenala širšie zapojenie krajín. “EÚ je celosvetový líder týchto aktivít. Ak by EÚ znižovala emisie jednostranne a len sama, jediné čo by dosiahla, by bola strata konkurencie európskeho priemyslu oproti štátom, ktoré neinvestujú do drahých nových technológií šetrných voči životnému prostrediu. Preto je potrebná celosvetová dohoda,” povedal pre agentúru SITA hovorca slovenského envirorezortu Maroš Stano.
EÚ a jej členské štáty deklarovali zámer prijať v Paríži záväzok zníženia domácich emisií skleníkových plynov o 40 percent do roku 2030 oproti ich stavu v roku 1990, zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energií na 27 percent a indikatívne zvýšiť energetickú efektívnosť o 27 percent. “Sú to veľmi ambiciózne ciele a Slovensko bude musieť zvýšiť úsilie, aby ich dokázalo splniť. Nie sú však nereálne a rezort životného prostredia verí, že budú mať pozitívny vplyv nielen na klímu, ale aj na zmenu orientácie slovenského hospodárstva smerom k udržateľnejšiemu rozvoju a k nízko-uhlíkovým technológiám,” uviedol Stano. Dodal, že Slovensko od roku 1990 znížilo emisie skleníkových plynov o 41 percent, čím vysoko prekročilo medzinárodné záväzky. Prijalo tiež viacero dôležitých dokumentov, ktoré by mali riešiť dopady klimatickej zmeny. Stano spomenul Stratégiu adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, ktorá definuje hlavné princípy, priority ako aj prehľad vhodných adaptačných opatrení vrátane vodohospodárskych, ktoré dokážu zmierniť následky globálneho otepľovania v podobe záplav a sucha.
Problematickými časťami novej klimatickej dohody sú nielen presná definícia cieľa, ale aj voľba metódy na jeho dosiahnutie, vyhodnocovanie výsledkov či trvanie záväzkov. Citlivým bodom rokovaní je tradične aj financovanie aktivít spojených s problematikou zmeny klímy. Na konferencii v Kodani v roku 2009 sa dohodlo vytvorenie Zeleného klimatického fondu, ktorý by mal byť hlavným zdrojom financovania. Zdroje v objeme 100 miliárd dolárov ročne od roku 2020 však zatiaľ nie sú jednoznačne definované a fond je odkázaný predovšetkým na dobrovoľné príspevky z verejných zdrojov. Europarlament nedávno vyzval členské štáty EÚ, aby sa dohodli na zvýšení príspevkov na financovanie klimatických záväzkov tak, aby bolo v celosvetovom meradle reálne dosiahnuť cieľovú sumu 100 miliárd amerických dolárov ročne. „Globálne otepľovanie a klimatická zmena sú témy, ktoré sa týkajú každého človeka na svete. Dôsledky už pociťujeme aj na Slovensku v podobe extrémov a výkyvov počasia. Extrémne teplo a následné sucho, alebo prívalové dažde a povodne zažíva Slovensko častejšie a je vážny predpoklad, že sa to bude opakovať alebo stupňovať,” zdôraznil na záver Stano.
Na klimatickom summite v Paríži sa zúčastnia predstavitelia viac než 190 krajín sveta vrátane 138 hláv štátov a vlád. Celkovo sa na konferencii očakáva asi 20-tisíc delegátov z celého sveta. Okrem toho by malo do Paríža zavítať ešte ďalších približne 30-tisíc predstaviteľov občianskych organizácií a podnikateľskej sféry. Konferencia sa bude konať za mimoriadnych bezpečnostných opatrení, ktoré francúzske úrady ešte zintenzívnili v dôsledku teroristických útokov, pri ktorých v Paríži prišlo o život 130 ľudí. Organizátori už zakázali dve veľké demonštrácie environmentálnych aktivistov naplánované na 29. novembra a 12. decembra.
