Ako ukázal prieskum agentúry Focus pre denník SME, volebná účasť by bola teraz podobná ako pri predčasných voľbách v roku 2012, keď do 60-percentnej hranice chýbalo necelé jedno percento. Predvolebné prieskumy vtedy dokonca ukazovali ešte o niekoľko percent menej. Dobrým nástrojom pred voľbami sú nepochybne aj utečenci. S ráznou rétorikou premiéra Roberta Fica súhlasí podľa prieskumu až 89 percent populácie a až 98 percent voličov Smeru.
Bude repete?
„Utečenecká kríza, hrozba terorizmu a fakt, že Smer s tým pracuje, sa prejavili dramatickým zvýšením volebnej účasti,“ cituje denník SME politológa Grigorija Mesežnikova. Ten si však nemyslí, že bude repete spred štyroch rokov, teda, že konečná účasť stúpne oproti preferenciám aj o viac ako desať percent. Môže sa totiž stať aj to, že téma utečencov vyprchá, rovnako ako odhodlanie potenciálnych voličov. Ak by však Smer túto tému udržal, niekoľkopercentný nárast možno očakávať.
Utečenecká kríza je jednoznačne predvolebnou témou Smeru. Vyhlásenie, že kým bude Fico premiérom, povinné kvóty na prerozdelenie utečencov neprejdú, alebo aj aktuálne vyhlásenia o terorizme, sú stanoviská, ktoré v ľuďoch rezonujú. A rázny postoj premiéra väčšine voličom evidentne imponuje. Hoci utečenecká kríza až takým problémom podľa voličov nie je, preferencie Smeru stúpajú. Na tom si postavil aj kampaň, keď na bilbordoch strana hlása, že chráni Slovensko.
Hoci je na Slovensku mnoho tém, ktoré sú nesmierne dôležité a pálčivé, a trápia verejnosť, utečenecká kríza je suverénne tá najemocionálnejšia. Myslí si to aj Slosiarik. Strana Smer sa tu totiž javí ako najkompetentnejšia. Slováci skrátka kvitujú postoj vlády o odmietaní povinných kvót. Podporovateľov má Smer aj medzi sympatizantmi SNS, SaS a SMK. Najkritickejší sú však sympatizanti KDH.
Kde sa končí strop?
Podľa sociológa Michala Vašečku je taká vysoká podpora postoja vlády k utečeneckej kríze prekvapivá. Svedčí to však o tom, že bezpečnosť je u nás na prvom mieste. Podľa Slosiarika veľa záleží na tom, či túto tému bude Smer aj naďalej živiť vyvolávaním pocitov strachu. Pri takomto tempe by to v tomto móde mohla strana vydržať až do volieb. Podľa neho je však potenciál Smeru obmedzený a 40 percent považuje za akýsi strop. Strana by totiž musela pre veľký zisk pohltiť aj SNS či KDH.
Nárast volebnej účasti v meraniach pripisuje utečeneckej kríze aj Martin Slosiarik z Focusu. Zdôvodňuje to však aj teroristickými útokmi v Paríži. Tiež priznáva, že utečeneckú krízu môže prekryť iná téma, prípadne, že záujem voličov opadne. Ale nárast za posledný mesiac skôr naznačuje opak, a teda, že účasť môže ešte mierne rásť. Najviac rozhodnutých voličov je medzi priaznivcami Smeru a potom nasledujú voliči strán KDH a Most-Híd. Naopak, na priaznivcov sa môže najmenej spoliehať strana SaS kvôli mladej voličskej základni, ktorá nebýva pevne rozhodnutá.
Smer by vďaka utečeneckej kríze mohol mobilizovať aj tých sympatizantov, ktorí voliť nechodia, pretože sa spoliehajú na jeho víťazstvo. K vyššej účasti by mohli prispieť aj doteraz nerozhodnutí voliči. Čím vyššia účasť vo voľbách bude, tým bude menšia váhavosť nerozhodnutých voličov.
