Pán europoslanec, spoločný európsky balík peňazí je už rozdelený. Čo je vlastne cieľom úniového rozpočtu?
Hlavným cieľom rozpočtových výdavkov EÚ je vytvárať európsku pridanú hodnotu. To znamená všetko, čo dokážeme spoločne riešiť efektívnejšie, mali by sme na to zlúčiť zdroje a robiť to spoločne. Jednotlivé krajiny by tak znížili vnútroštátne výdavky a ušetrili by stovky miliárd eur ročne oproti dnešku. Cieľom výdavkov EÚ musí byť vždy vytvorenie väčšej hodnoty, než je súhrn individuálnych výdavkov členských štátov. Ešte sme od tohto cieľa vzdialení, ale robíme na tom, aby sme sa k nemu približovali. Postupne musíme prekonať egoizmus predstaviteľov niektorých štátov, ktorí uprednostňujú osobné záujmy pred spoločnými. Rozpočet EÚ je v prvom rade investičný rozpočet, ktorý môže generovať ďalšie investície z verejných či súkromných zdrojov.
Pritiahnutie dodatočného kapitálu bude kľúčové pre získanie významných investičných prostriedkov potrebných na rast, zamestnanosť, znižovanie chudoby a vyššiu kvalitu života našich obyvateľov. Aj preto je súčasťou rozpočtu 315-miliardový tzv. Junckerov investičný plán veľkých projektov európskeho záujmu. Cieľom je prilákať súkromné a verejné financovanie takých životaschopných investičných projektov, ktoré by sa inak nezrealizovali a maximalizovať tak účinok európskeho financovania. Až 94 percent rozpočtu EÚ ide naspäť do ostatných štátov EÚ alebo na pomoc tretím krajinám.
Ste spokojný s podobou rozpočtu na budúci rok? Iste sa vyskytli aj problémy.
Na začiatku rokovaní to nevyzeralo najlepšie. Rada, ktorá je zložená zo zástupcov ministerstiev financií členských krajín, škrtala financie tam, kde ich bolo treba ponechať. Škrtala z programov Horizon a Cosme na projekty, ktoré mali podporiť prístup malých a stredných podnikov (ktoré sú najväčšími zamestnávateľmi v Európe) k zdrojom, zdravé a bezpečné potraviny, energetiku, vzdelávanie, odborné prípravy, výskum, inovácie. Rada a Komisia na začiatku rokovaní chceli stopnúť pre rok 2016 ďalšie projekty pre podporu zamestnávania mladých ľudí. Požadovali, aby v roku 2016 krajiny EÚ vyhodnotili doterajšie výsledky. Pritom som vedel priamo od ministra práce Jána Richtera, že na Slovensku je tento projekt veľmi úspešný. Až 80 percent mladých ľudí, ktorým tento projekt umožnil získať zamestnanie, si udržali prácu aj po ukončení projektu a podpory z EÚ a štátu.
V priebehu rokovania som z Bruselu volal štátneho tajomníka ministerstva práce Braňa Ondruša. Ten mi potvrdil, že projekt je úspešný aj v iných krajinách a ministri práce za sociálnych demokratov v EÚ pokračovanie podporujú. A že Slovensko aj iné štáty sú schopné projekt vyhodnotiť ešte v tomto roku a netreba kvôli tomu strácať rok a poškodiť tak mladých ľudí. Na rokovaní o rozpočte ma podporili všetci poslanci, ktorí boli členmi vyjednávacieho tímu. Nakoniec sme to zvládli a spolu s Radou sme požiadali štáty, aby už teraz v decembri tento projekt vyhodnotili a pokračovali v ňom bez prerušenia.
Úniový rozpočet je historicky najvyšším, aký kedy EÚ mala. Kvapne viac peňazí aj pre Slovensko? Ak áno, v ktorých oblastiach si prilepšíme?
Áno, Slovensko má šancu získať podstatne viac ako v rokoch 2007 až 2013. Zaslúžili sme sa o to sami tým, že Slovensko rástlo rýchlejšie ako iné krajiny. Každá krajina predložila do Bruselu svoje zámery. Slovensko bolo v prvej úzkej skupine krajín, ktoré včas predložili svoje priority pre obdobie 2014 až 2020. Predpokladám, že do roku 2020 sa Slovensko dostane medzi krajiny, ktoré majú vyšší HDP ako 90 percent priemeru EÚ. Preto po roku 2020 financovanie z európskych peňazí pre Slovensko už nebude také výrazné. Využime preto šancu, pripravme kvalitné projekty. Veľa bude záležať na starostoch, primátoroch, predsedoch samosprávnych krajov, ale aj na podnikateľských subjektoch, univerzitách a ďalších subjektoch…
Keď hovoríte, že záleží aj na samosprávach, ako hodnotíte, že Banskobystrický samosprávny kraj nevyužíva eurofondy? Ešte ako primátor ste povedali, že kto odmieta eurofondy, poškodzuje svojich obyvateľov.
Je to pre obyvateľov kraja nešťastie. Osobitne v kraji, kde je vysoká nezamestnanosť. Eurofondy pritom doteraz pomohli na Slovensku vytvoriť okolo 200-tisíc pracovných miest. Z nepochopiteľných dôvodov sa kraj tento rok neuchádzal o európske peniaze na rekonštrukciu svojich kultúrnych zariadení, aj keď taká možnosť práve bola. Súčasné vedenie evidentne ani len nedokáže pripraviť projekty. Navyše Banskobystrický samosprávny kraj pod vedením M. Kotlebu sa stal „čiernym zamestnávateľom“. To znamená, že kraj, za súčasného vedenia, zo zákona nebude môcť čerpať eurofondy. Tento zákaz dokonca presiahne volebné obdobie súčasného župana. Nebude môcť dostať ani žiadnu štátnu pomoc. Stredné školy, domovy sociálnych služieb a domovy dôchodcov, kultúrne a iné inštitúcie, ktoré patria pod samosprávny kraj, nebudú môcť investovať do svojich budov. Cesty 2. a 3. triedy, ktoré patria pod samosprávny kraj, nutne potrebujú investície. Ak sa nebudú rekonštruovať, o niekoľko rokov budú také zdevastované, že to bude stáť niekoľkonásobne viac…
Ako je možné, že Európska únia dlhuje obrovské peniaze a neuhradila faktúry za už zrealizované projekty?
Máte pravdu. Na konci minulého roka EÚ dlhovala na nezaplatených faktúrach takmer 25 miliárd eur. Do konca tohto roka je plán znížiť to na 20 miliárd. Niektoré platby meškajú mesiace, iné roky. Nedostatok prostriedkov na platby sa okrem toho premietol do pomalšieho vykonávania programov na roky 2014 až 2020. Ak by sme išli v Európe touto cestou, hrozia nám štrukturálne deficity a deformácie s dôsledkami.
Europoslanci pred časom odklepli vami navrhovanú zmenu systému financovania EÚ na model, ktorý nebude závisieť od ekonomickej či politickej situácie v jednotlivých členských krajinách. Ako sa váš návrh premietol do praxe?
Práve kvôli meškajúcim platbám a každoročným problémom, keď sa jednotlivé štáty pri schvaľovaní rozpočtu nevedia dohodnúť ani medzi sebou, som predložil tento návrh a Európsky parlament ho odsúhlasil. Potrebujeme vytvoriť inteligentný európsky rozpočet, ktorý Európskej únii poskytne vlastné zdroje na dosiahnutie jej ambícií bez toho, aby sa zvýšila celková daňová záťaž obyvateľov. Prečo by sme napríklad nezdanili na hraniciach EÚ výrobky dovezené z tretích krajín, ktoré vyrobili spôsobom, ktorý nadmerne ničí životné prostredie? Potom vytláčajú našich domácich výrobcov, ktorí dodržiavajú zákony a pravidlá EÚ.
Vedci Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Viedenským inštitútom už nezávisle na tom pracujú s konkrétnymi číslami, ako to urobiť. Európsky parlament v spolupráci s Radou a Komisiou vytvorili pracovnú skupinu na vysokej úrovni, ktorú vedie Mario Monti, bývalý taliansky premiér a minister financií, ktorá by mala už na jar predložiť prvé konkrétne návrhy. Pred týždňom sme si k tomu v rozpočtovom výbore s ich zástupcami vymieňali názory. Riešenie zmeniť financovanie celej EÚ nie je jednoduché. Bude vyžadovať súhlas všetkých členských štátov. Preto sa musí dobre pripraviť.
Európski sociálni demokrati vás opakovane schválili za svojho zástupcu pri rokovaní o rozpočte všetkých európskych inštitúcií na rok 2016. V minulosti ste sa viackrát vyjadrili, že z tejto pozície chcete ušetriť na byrokracii Európskeho parlamentu ročne desiatky miliónov eur. Podarilo sa vám naplniť vaše ciele?
Áno, na byrokracii v roku 2016 ušetríme desiatky miliónov eur. Samozrejme musíme v tom pokračovať aj v budúcich rokoch. Zásadnými zmenami, keď postupne jednotlivé štáty budú viac spolupracovať v oblastiach ako je obrana, bezpečnosť, spoločné nákupy v tejto a iných oblastiach, … dosiahneme úspory desiatok miliárd eur.
Viac peňazí má ísť hlavne na bezpečnosť a na problémy súvisiace s migračnou krízou. Vy ste boli pri všetkých vyjednávaniach, ktoré predchádzali dnešnej podobe rozpočtu. Ako by ste zhodnotili atmosféru, ktorá panovala počas „boja“ o európske peniaze?
Ako vyjednávací tím z Európskeho parlamentu sme sa dokázali zjednotiť na spoločnom názore. Aj keď zástupcovia Rady (ministerstiev financií) boli spočiatku tvrdo proti, náš pevný postoj a silné argumenty nám pomohli dosiahnuť najlepší možný kompromis, aký sa dosiahnuť dal. Musím uznať, že tím Rady pod vedením luxemburského ministra financií bol serióznym partnerom a prístupný našim argumentom.
Odsúhlasený objem peňazí v rozpočte porušuje schválené limity viacročného finančného rámca na roky 2014 až 2020. Do ktorých oblastí sa „naleje“ vyšší objem peňazí?
Migračná kríza spôsobila, že sme museli nájsť viac peňazí nielen pre agentúru Frontex, ktorá stráži a monitoruje vonkajšie hranice hlavne v Stredozemnom mori, ale aj napríklad na pomoc Turecku, ktoré vo svojich táboroch pomáha viac ako 2,5 miliónom utečencov hlavne zo Sýrie. Bez ich pomoci by Európa bola zahltená ešte viac. Musíme pomáhať aj chudobným krajinám, napríklad v Afrike, aby ľudia nemuseli odtiaľ utekať za prácou, ale aby sme im ju pomohli vytvoriť u nich doma. Napriek tejto pomoci, viac ako 90 percent peňazí z rozpočtu EÚ pôjde do rozvoja, rastu a zamestnanosti štátov EÚ vrátane Slovenska.
