„Mrzí ma to, ale Švédsko už nie je schopné prijímať žiadateľov o azyl v takej miere, v akej to činilo doteraz. Skrátka už ďalej nemôžeme. Situácia je neudržateľná,“ cituje Palata slová švédskeho premiéra Stefana Löfvena. Prehodnotiť rozhodnutie neprijímať okrem európskych kvót ďalších utečencov ho nepresvedčila ani Strana zelených, ktorá tvorí súčasť vládnej koalície.
Švédsko, ktoré má bezmála desať miliónov obyvateľov, sa totiž bude musieť vyrovnať s prijatím 190 000 žiadateľov o azyl.
Merkelová tvrdí, že zatvorenie hraníc problém nerieši
A teda poslednou krajinou, ktorá v Európe zostáva utečencom stále dokorán otvorená, zostáva Nemecko. Kancelárka vo svojom stredajšom prejave pred Bundestagom opäť odmietla ukončiť príliv utečencov. „Samotné zatvorenie (hraníc) náš problém nerieši,“ uviedla Merkelová, podľa ktorej chce byť Nemecko príkladom v integrácii už takmer milióna migrantov, ktorí prišli do Nemeckej spolkovej republiky. „Všetkým utečencom ponúkame jazykové a integračné kurzy a snažíme sa im zabezpečiť prax vo firmách,“ uviedla kancelárka s tým, že na oplátku od utečencov očakáva, že prijmú naše hodnoty a že sa budú aktívne snažiť integrovať.
Akurát dodala, že Nemecko nemôže situáciu zvládnuť bez pomoci ostatných. A varovala, že keď ďalšie štáty Nemecku nepomôžu, môže dôjsť aj k zrušeniu Schengenu.
Nemecký minister vnútra s Merkelovou nesúhlasí
Kancelárka teda skúša urobiť z nemeckého rozhodnutia prijať vo veľkom utečencov celoeurópsky model. „Aj keď s podobne malou nádejou na úspech, ako je napríklad tá, že po Nemecku odstaví svoje jadrové elektrárne atómová veľmoc Francúzsko,“ priznáva Palata.
V štvrtok sa proti Merkelovej navyše ohradil jej minister vnútra Thomas de Maizière. V rozhovore pre rakúsky denník Der Standard totiž vyhlásil, že EÚ si musí stanoviť maximálnu „ročnú kvótu“ utečencov, ktorých je schopná prijať, a ľudí, ktorí budú toto množstvo presahovať, odmietnuť.
autor: vam
