Kruté pravdy z úst bezpečnostného analytika. S terorizmom je to horšie, ako sme si mysleli. Môžeme sa len bezmocne prizerať?

    0
    Jiří Schneider, bezpečnostný analytik (Autor: ReproFoto:DVTV)

    O zahraničných bojovníkoch z rôznych teroristických skupín, ktorých najprv „vyškolia“ za hranicami Európy a potom ich vyšlú späť na starý kontinent, majú európske spravodajské služby informácie už dlhší čas. Zistiť však presné počty týchto ľudí je priam nemožné. Posledný teroristický útok v Paríži, ktorý v Európe nie je ani zďaleka prvý, ale rozsahom a koordináciou je skutočne šokujúci, ešte viac prehĺbili otázky bezpečnosti Európanov. Myslí si to bezpečnostný analytik Jiŕí Schneider.

    Na otázku, či sme vôbec schopní v otvorenej spoločnosti, v ktorej neplatí zvýšená policajná kontrola a na uliciach nechodia očipovaní ľudia, zabrániť teroristickým činom, analytik jasne odpovedá: „Nie.“

    „Akurát sme schopní znížiť riziko, že sa niečo podobné ako v Paríži stane,“ doplnil. Pripomenul, že hoci bolo útočníkov v Paríži „len“ sedem, často sa zabúda na ľudí „za oponou“. Schnieider je ale presvedčený, že na zosnovanie a uskutočnenie samovražedných atentátov úplne stačí aj malá skupina ľudí. „Určite sú tu ľudia, ktorých pripravujú na to, aby v Európe spáchali nejaký teroristický útok a ani tie najlepšie spravodajské služby tomu nie sú schopné zabrániť,“ povedal.

    Migračná vlna prepisuje politickú mapu

    Slovenský premiér Robert Fico sa v minulosti už viackrát vyjadril, že migračná vlna bude prepisovať bezpečnosť v Európe. „Migračná vlna začala prepisovať politickú mapu,“ reagoval analytik. Pokračuje, že pri tých vysokých počtoch utečencov, rádovo až státisíce, bola absolútne nulová šanca vylúčiť, že budú medzi nimi aj tí, ktorí sa do Európy už dlhodobejšie chystali s jasným cieľom – bojovať. Analytik tiež v tejto súvislosti povedal, že cesta, akou sa utečenci vydávajú, je tá najnebezpečnejšia. „Najbezpečnejšie je, a nie je to vôbec také drahé, kúpiť si falošné vízum a dostať sa sem takzvane legálnou cestou,“ doplnil.

    Podľa Schneidera sú mimoriadne nebezpeční tzv. osamelí vlci, ktorí sa bez akejkoľvek spolupráce rozhodnú útočiť na nevinných ľudí. „Pokiaľ sa niekto rozhodne týmto chorým spôsobom zaútočiť, tak potenciálne nebezpečných miest je mnoho.“ Sú to predovšetkým miesta, kde sa vyskytuje naraz veľa ľudí. Cieľom radikálov je podľa analytika narušiť európsku spoločnosť. Chcú nás donútiť k radikálnej zmene nášho „zabehnutého“ života, napríklad sa snažia o vytvorenie bariér medzi európskymi krajinami (znovuobnovenie hraníc).

    Nikto vám nemôže sľúbiť bezpečnosť

    Bezpečnostný analytik si myslí, že to najpodstatnejšie je, že bezpečnostné sily, či už pred, alebo po teroristických útokoch môžu konať len do určitej miery. „Dôležité je, ako reaguje spoločnosť,“ zdôraznil. Hovorí, že je podstatné a zároveň pozitívne, ako sa s hrôzami atentátov v Paríži vyrovnali samotní Francúzi. „Mne sa zdá, že napriek hrôze, čo sa stala, počúvame o mnohých pozitívnych správach. Napríklad, ako reagovali ľudia, ako sa snažili nepodľahnúť strachu, pomáhali si jeden druhému. Toto je dôležité. Bez toho by boli bezpečnostné zložky úplne bezmocné,“ povedal. „V okamihu, keď dôjde k masovej panike, bezpečnostné sily nemôžu robiť takmer nič. Môžu sa len nečinne prizerať, ako sa ľudia napríklad prišliapávajú,“ dodal.

    Schneider tiež zdôraznil, že politici ľuďom na kameru len ťažko priznajú, že nie sú schopní zabezpečiť bezpečnosť obyvateľov svojej krajiny na sto percent. „Žijeme vo svete, ktorý je nebezpečný a rovnakú mieru rizika, akú prijímame, keď ideme cez ulicu alebo keď ideme po diaľnici, musíme byť schopní akceptovať aj z hľadiska teroristických rizík. Stopercentná istota, že sa nám nič nikde nestane, nie je a nikto nám ju nemôže sľúbiť,“ vysvetlil.

    Z Paríža cítiť vzdor

    Ďalšiu sériu teroristických útokov v Európe analytik nevylúčil. „Je dobre, že sa o tom rozpráva. To ale neznamená, že sa na to budeme pripravovať pasívne,“ hovorí. Aj keď sú krvavé udalosti parížskych atentátov príšerné, popri všetkom zlom, čo sa stalo, je Schneiderovi sympatické, že zo správ z Paríža ide určitý vzdor.
    „Už deň po útokoch sa Francúzi snažili dostať život do bežných koľají. Myslím, že práve to je dôležité. Bolo by veľmi zlé, keby sme správu, že k teroristickým útokom môže prísť kedykoľvek a kdekoľvek, vzali tak, že sa budeme správať úplne inak, napríklad, že by sme prestali chodiť do kina, na futbal alebo sa báli vykročiť na ulicu,“ doplnil.

    Na margo utečeneckej krízy sa vyjadril, že Islamský štát robí v regióne Stredného a Blízkeho východu neuveriteľné zverstvá, vyháňa z domovov aj tých ľudí, ktorí tam čakali už nejaký čas, či sa situácia neupokojí.

    Schneider hovorí, že je absolútne logické, keď politici hovoria, že vojnový konflikt v Sýrii by sa mal riešiť tam, kde vznikol. „Intervenovať bude nutné, ak nechceme, aby tie riziká prišli za nami do Európy. Nepôjde to však len elektronicky, to znamená len bezpilotnými prostriedkami. Bude nevyhnutné, aby svoj život v oblastiach, kde operuje IS, nasadzovali aj európski vojaci v pozemných operáciách. V akom rozsahu, akú to bude mať formu, to je otázka na vojenských plánovačov a odborníkov,“ povedal.

    Celú diskusiu si môžete pozrieť TU.

    - Reklama -