Týždeň po útokoch v Paríži je zrejmé, že mesto zachvátila istá forma psychózy. Veľké obchodné domy zaznamenali prepad predaja, turisti sa vyhýbajú populárnym lokalitám a reštaurácie a kaviarne navštevuje iba 50 až 60 percent bežného počtu zákazníkov. Podľa francúzskeho novinára Jeanne Smitsa, ktorý píše pre katolícky portál LifeSiteNews.com, nejde o to, že by ľudia smútili. Boja sa, čo ešte môže prísť.
Autor pripomína, že vo Francúzsku žijú milióny moslimov, pričom ďalší v dôsledku imigračnej krízy a vďaka štedrému pozvaniu Angely Merkelovej prichádzajú. Niekoľko teroristov sa pritom zvezie s hlavným prúdom.
Ticho pred búrkou
Podľa autora všetci akoby čakali na ďalšiu masakru. Po januárových útokoch na redakciu satirického časopisu Charlie Hebdo sa vraj ľudia tak nebáli. Islamisti vtedy predsa len mali na útok „dôvod“ – novinári sa rúhali a zosmiešňovali „proroka“. Predminulý piatok však teroristi pozabíjali bežných bezstarostných Parížanov. Odkaz je jasný – odteraz môže byť cieľom ktokoľvek. Tváre ôsmich útočníkov sú pre Francúzov známe. Sú to tváre, ktoré sú medzi zahalenými ženami a mužmi s dlhými bradami, bežné najmä medzi obyvateľmi predmestí veľkých francúzskych miest.
Žiadna spojitosť…
Francúzske úrady tvrdia, že neexistuje žiadna spojitosť medzi islamom a minulotýždňovými udalosťami. Vrahovia podľa nich moslimské náboženstvo nereprezentujú a Alah by s nimi nesúhlasil. Islam je predsa náboženstvo mieru a lásky, pričom vládni predstavitelia odmietajú toto náboženstvo čo i len zmieniť, keď o útokoch hovoria.
Ich odpoveď na to, ako podobným nešťastiam predísť, je jasná: Treba udržať bratstvo s francúzskymi moslimami a zároveň celej francúzskej spoločnosti vštepiť už tradičné hodnoty francúzskeho sekularizmu (laïcité). Pre džihádistov to na veci veľa nemení. Znamená to iba, že nebojujú proti „križiakom“, ale dekadentnému bezbožnému Západu.
Moderné Francúzsko pravdaže nemá križiakov a iba veľmi málo veriacich a praktizujúcich katolíkov. „Ak tu teda radikálny islam získal predmostie, nie je to pre sociálne problémy a chudobu na predmestiach, tak ako by nám to chcela nahovoriť vláda, na vine je v skutočnosti prázdnota, ktorá je dôsledkom postupného opúšťania kresťanstva,“ myslí si Smits.
Vrahovia z Paríža študovali na francúzskych a belgických školách, kde je vyučovanie sekularizmu povinné. Moslimovia si však vedia často vybaviť výnimky ako napríklad halal pokrmy v jedálňach alebo voľno počas moslimských sviatkov.
Sekulárne hodnoty
Napriek tomu však hlavné posolstvo francúzskej vlády po útokoch znelo: „Viac sekularizmu, viac republikánskych hodnôt.” Francúzsky premiér Valls zdôraznil, že francúzske hodnoty a sekularizmus je treba brániť vzdelávacím systémom a kultúrou. Smits pripomína, že bývalý francúzsky minister školstva Vincent Peillon zaviedol výučbu „sekulárnych hodnôt“, ktoré v sebe zahrňujú „relativistický rešpekt“ ku všetkým názorom a „nediskrimináciu“. „Aby sme poskytli skutočnú možnosť voľby, musíme byť schopní vytrhnúť deti od deterministických obmedzení, ktoré vychádzajú z rodiny, etnicity či spoločnosti,“ vyjadril sa francúzsky minister školstva. Tento prístup sociálneho inžinierstva, zdá sa, historicky fungoval na francúzskych kresťanov, pri moslimoch nech si už každý spraví názor sám.
Katolíci sú vraj rovnakí
Francúzsky sekularizmus tak, ako je presadzovaný, znamená teda absolútnu relativizáciu náboženstiev, bez ohľadu na ich konkrétne prejavy. V krajine už zaznievajú hlasy, ktoré na rovnakú úroveň stavajú islamistických teroristov a katolíkov, ktorí pochodovali proti manželstvám rovnakého pohlavia, pričom francúzska ľavicová a liberálna tlač odkázala tým, ktorí sa chceli „modliť za Paríž“, aby tak spravili doma. S vlastnou iniciatívou prišla aj Asociácia francúzskych starostov, ktorá sa zišla iba niekoľko dní po otrasných udalostiach v Paríži. Jeden z hlavných návrhov, ktoré vo svojej správe asociácia prezentovala, bol zákaz umiestňovania vianočných betlehemov na verejných priestranstvách. Správu podľa vlastných vyjadrení asociácia začala vypracovávať po útokoch na Charlie Hebdo, pričom jej cieľom je dôrazne presadenie sekularizmu vo verejnom živote.
