Podľa Dubéciho, ktorý bloguje na webe Denníka N, sa v otázke národnej bezpečnosti treba sústrediť na veci, ktoré naozaj fungujú, a nie na také, ktoré dobre znejú možno len na tlačovej besede.
Taktika IS
Ak nám záleží na bezpečnosti, rozhodnutia by nemali byť založené na intuitívnom pocite istoty, a nedajbože, na kampaňovej stratégii, myslí si Dubéci. Je totiž pred voľbami. Aktivista pripomína spôsob, akým sa teroristi predtým, ako sa rozhodli postrieľať ľudí a seba vyhodiť do vzduchu, dorozumievali. Spustenie operácie malo prebehnúť pomocou obyčajnej SMS. Dubéci zároveň pripomína, že ani údajný mozog akcie Abdelhamid Abaaoud nebol pre spravodajské služby žiadnou neznámou, podobne ako Osmar Ismail Mostefai. „Lenže nikdy pri ňom nenašli prepojenie na extrémistické skupiny,“ upozorňuje.
Teroristi z Islamského štátu sú však takí prešpekulovaní, že dobre vedia, na akú citlivú strunu Európanov udrieť. Tou je momentálne aj utečenecká kríza. Negatívne postoje voči utečencom, ktorí vo veľkom migrujú do Európy, po útoku v Paríži poriadne vzrástli. „Teroristický útok však dlhodobo plánovali a spáchali občania krajín EÚ. Účasť človeka z utečeneckej vlny sa predovšetkým zdá byť súčasťou taktiky IS, ako v Európe vyvolať ešte väčšie napätie,“ upozorňuje Dubéci, ktorý však, na druhej strane, víta registráciu všetkých osôb na migračnej trase.
Nepáči sa mu však rétorika vlády. „Tvrdé vyjadrenia vlády možno intuitívne vzbudzujú dojem poriadku a bezpečia, v skutočnosti však poškodzujú bezpečnostné záujmy Slovenska, keďže k žiadnym reálnym krokom na stabilizáciu situácie nevedú,“ kritizuje.
Kto zneužije zadné dvierka?
Bezpečnostná komunita však poukazuje na nedostatky v možnostiach sledovania šifrovanej komunikácie a schopnosti ju prelomiť. A rozsiahly útok sa dá použiť aj bez jej použitia, myslí si Dubéci. Podľa neho je však otázne, ako by sa dalo zrealizovať sledovanie podozrivých aktivít zo strany výrobcov mobilných telefónov či aplikácií. Ide totiž najmä o technickú realizovateľnosť. „Pri zlom vyhotovení môžu tieto zadné dvierka nájsť a využiť ich nielen naše vlastné, ale aj cudzie spravodajské zložky. Prípadne môže rovno ísť o cudzie armády či IS,“ nazdáva sa Dubéci.
Ďalším nástrojom by mohol byť zber metadát, pričom by sme vedeli, kto s kým telefonuje a kde sa nachádza. „Paradoxne, najväčšie pochybnosti o efektivite a potrebe masového zberu metadát, ako aj o prelomovaní enkrypcie, priniesli samotné spravodajské služby. Po odhaleniach Edwarda Snowdena sa v takmer každej západnej krajine spustila veľká (aj legislatívna) diskusia,“ vysvetľuje Dubéci. Upozorňuje na to, že zásadné spravodajské úspechy boli vždy postavené na dlhodobej operatívnej práci, infiltrácii a šikovnosti príslušníkov bezpečnostných zložiek.
A ak by sme dokázali sledovať a úspešne identifikovať potenciálne nebezpečné osoby, stále podľa neho potrebujeme nástroje na to, aby sme ich aktivity mohli vnímať v širšom kontexte. Na zváženie by bolo vytvorenie jednej európskej spravodajskej služby.
Treba menej politizácie
Dubéci však kritizuje slovenskú vládu, jej protiteroristický balíček totiž pripomína balíčky v iných oblastiach. „Tak, ako nové záchody v 14 nemocniciach nevyriešia problémy slovenského zdravotníctva, rovnako zmena ústavy a automatická väzba pre teroristov reálne nezvýšia našu bezpečnosť,“ myslí si. Podľa neho chýba strategický prístup k bezpečnosti a menej politizácie.
Monitorovanie podľa neho nezachytí mladých mužov, ktorí sa radikalizujú a nadobúdajú bojové zručnosti. Aké je teda riešenie? „Z dlhodobého hľadiska musia tieto vojenské konflikty deeskalovať a k radikalizácii mladých musíme pristupovať aj z pohľadu jej predchádzania,“ tvrdí Dubéci. Tým je napríklad zlepšenie spolupráce s lídrami moslimských komunít a zabezpečenie kvalitnej občianskej náuky. A to je niečo, čo odporúčajú aj šéfovia izraelskej rozviedky.
Celý blog Martina Dubéciho si môžete prečítať TU
