O čo je Paríž, iný, lepší ako Bejrút? „Útok v Paríži je bežnou situáciou v Libanone posledných 30 rokov. Len deň pred terorom v Paríži zomrelo pri samovražedných útokoch príslušníkov Islamského štátu v Bejrúte najmenej 44 ľudí,“ začína svoj blog europoslanec Mikolášik.
„Naozaj nám, a vôbec svetu a jeho politikom, viac záleží na francúzskom ako na libanonskom živote? Určite nie,“ pokračuje. Europoslanec vidí určitú paralelu medzi udalosťami v Paríži a bývalým režimom, ktorého pád sme si pripomínali 17. novembra. „Tak, ako nás urobil zemepis menej citlivými voči ďalekému Bejrútu a ostatným terorizmom postihnutým krajinám mimo Európy či Severnej Ameriky, tak akoby to robil dejepis s pádom komunizmu v novembri 1989,“ vysvetľuje.
“Ospravedlňuje to predsedu vlády, ktorý si mladým ľuďom dovolí nahovárať, že socialistické štátne byty zadarmo a na papieri stopercentná zamestnanosť prekryjú desivý fakt, že v rokoch 1948 – 1989 komunistický režim pripravil o život len na Slovensku minimálne 705 ľudí a 71-tisíc Slovákov bolo odsúdených súhrnne na viac ako 83-tisíc rokov väzenia?!“ pýta sa.
Mikolášik pripomenul, že zločiny komunizmu sú všeobecne známe a potvrdené. Pripadá mu preto „absurdné, že máme dvadsaťšesť rokov po páde komunizmu a predseda vlády, výročie jeho zvrhnutia, štátny sviatok boja za slobodu a demokraciu ´oslávil´ tvrdením, že v bývalom režime ´boli aj zlé veci, to treba odsúdiť. A treba na ne zabudnúť…´,“ uzavrel europoslanec.
