Pred rokmi ste navštívili aj Medzinárodnú muzikologickú konferenciu na Slovensku. Ako si spomínate na pobyt na Slovensku?
Na dni, ktoré som strávil vo vašej krajine, si spomínam s láskou. Toľko som sa toho naučil – nielen z hudobného hľadiska, ale vo všeobecnosti som spoznal zaujímavú kultúru. Fascinovalo ma okolie Banskej Bystrice, Zvolena a ďalších miest, ktoré sme navštívili. Nezabudnem na nádherný kostol, v ktorom sa hralo dielo od Jána Levoslava Bellu. Aj ľudia na Slovensku boli skvelí, aj keď som neovládal ich materskú reč. Po pobyte na Slovensku som napísal trojčasťovú kompozíciu pre tubu a klavír, takže to bol naozaj veľmi pozitívny zážitok.
Ako skladateľ ste navštívili množstvo európskych krajín- Nemecko, Francúzsko a ďalšie. Ako dojmy ste si z nich odniesli?
Strávil som nejaký čas aj v Rakúsku a Holandsku, v Belgicku som bol len na krátke obdobie. Počas mojej poslednej návštevy Európy som sa opäť vrátil do Francúzska a Nemecka. V Nemecku som absolvoval kurz nemeckého jazyka, ale keď už som tam bol, nemohol som vynechať koncerty a navštíviť aj operu, dokonca som počul aj trombónový recitál na vysokej škole vo Freiburgu. Medzi jednotlivými európskymi krajinami som vnímal výrazné rozdiely či už v samotných jazykoch, stravovaní, architektúre a samozrejme, v hudbe. Tieto krajiny majú veľmi široký a hlavne osobitý hudobný štýl, ktorý, predpokladám, že plynie zo samotného kultúrneho zázemia a intelektuálneho potenciálu Európy.
Pravdepodobne viete, čo sa deje v uplynulých mesiacoch v Európe, ktorú zaplavujú imigranti utekajúci pred vojnou v snahe nájsť tu lepšie podmienky na život. Ako vnímate túto situáciu?
Je to nešťastie a smútok na strane utečencov, ktorý vnímam a na druhej strane veľká výzva pre Európu. Všetci ľudia by mali žiť v bezpečnom prostredí, avšak pre európske krajiny nie je možné také množstvo utečencov prijať. Myslím si, že ak hľadajú utečenci bezpečnosť a prídu do istej krajiny, rovnako by mali rešpektovať zákony a pravidlá tej-ktorej európskej krajiny. Aj keď si to vyžaduje čas, myslím, že všetci by utečenci mali spolupracovať so zástupcami krajín a byť trpezliví.
Kým Nemecko malo spočiatku brány pre utečencov otvorené a Slovensko spolu s Maďarskom boli zdržanlivejší a opatrnejší, politickí zástupcovia Austrálie varovali európske krajiny pred návalom utečencov a radili, aby zaviedli tvrdší systém. Ako to vy vidíte?
Nevnímam túto situáciu ako umelec, ale ako človek, ako obyvateľ kontinentu, istej krajiny. Je pravdou, že v Austrálii sa nám podarilo viac či menej úspešne, zastaviť nekontrolovateľnú vlnu utečencov z rôznych krajín. To však neznamená, že Austrália utečencov neprijíma. Naopak, za úspech mojej krajiny možno považovať podporovanie mnohých imigrantov, ktorí utekali pred vojnou. Ja osobne ako Austrálčan s anglo-saskými koreňmi vnímam príchod akýchkoľvek zahraničných ľudí do našej krajiny ako určitý prínos. A to najmä z pohľadu bohatého kultúrneho zázemia. Podľa mňa je dôležité, zvlášť vo svetle posledných, neuveriteľne hrozných udalostí z Paríža, aby európske krajiny požadovali primerane prísne kritériá vzhľadom na imigráciu ľudí a osídľovanie krajín utečencami. Európa vždy bola aj je signálom sociálneho progresu a intelektu. Tieto hodnoty si musí chrániť tak, aby všetci, ktorí sa na tomto kontinente narodia, ale aj tí, ktorí sem prídu, aby v európskych krajinách žili a pracovali, spoločne zachovali všetky tieto hodnoty a benefity, ktoré boli ľuďom poskytnuté. Rovnako Austrália sa stala obeťou terorizmu páchaného ľuďmi, ktorých sme sem prijali, ale tí zneužili slobodu na to, aby spôsobili bolesť, utrpenie a smrť. To všetko páchali na nevinných ľuďoch, pretože sloboda je hodnota, ktorú oni odmietajú.
Niektorí ľudia hovoria o kríze v Európe. Myslíte si, že lídri jednotlivých krajín dokážu túto situáciu vyriešiť a Európska únia má budúcnosť?
Navštevoval som európske krajiny často – aj pred vznikom Európskej únie, aj potom a dnes len môžem chváliť európskych lídrov za ich vízie zjednotenia Európy. Keď to takto sledujem z opačného kúta sveta, musím povedať, že Európa môže slúžiť aj pre ostatné kontinenty ako dobrý príklad. A myslím si, že Európe sa podarí všetky tieto problémy preklenúť, len potrebuje nastaviť správny systém, koho si do krajín pustí, koho nie a zaviesť prísnejšie kontroly.
Ako pociťujete rozdiely, o ktorých ste hovorili? A teda nielen z kultúrneho, ale aj náboženského pohľadu?
Pre všetkých je to vždy výzva, keď majú pomôcť ľuďom, ktorí sú v núdzi. V Austrálii ako výsledok imigračných vĺn máme množstvo ľudí zo Stredného Východu, ale aj Ázie. Majú síce mierny, ale pozitívny posun čo sa týka ich kultúrnej perspektívy. Napríklad ja osobne učím na Katolíckej dievčenskej škole v západnej časti Sydney. Množstvo mojich študentiek má korene na Strednom Východe. Sú však väčšinou kresťanskej viery, takže ako katolík mám príbuzný hodnotový systém. Nielen s nimi, ale rovnako aj s ich rodičmi sa cítim, že sme v Austrálii jednoducho doma.
Michael Forsyth (Zdroj: archív M. F.)
Na Slovensku sa mnohí umelci postavili voči postoju politických zástupcov našej krajiny, ktorí tvrdili, že ide o ekonomických utečencov. Umelci naopak vyzývali, aby sme všetkým migrantom pomohli. Rovnako však austrálski lídri vyzývali, aby sme boli opatrní čo sa týka utečencov…
Počas histórie našej krajiny sa stalo, že Austrália potrebovala množstvo migrantov, aby udržala svoju ekonomiku. Avšak boli určité obdobia, kedy sa prísne selektovalo, kto v krajine môže ostať. Napriek sprísneným pravidlám sme sa, žiaľ, rovnako nedokázali vyhnúť teroristickým útokom, napríklad v Lindt Café v Sydney alebo mnohé ďalšie incidenty. A stáli za nimi ľudia, ktorých naša krajina prijala.
Viete si predstaviť, že by Austrália v súčasnosti prijala všetkých desaťtisíce utečencov, ktorí utekajú najmä zo Sýrie? Aký by to malo vplyv na ekonomiku a sociálny systém krajiny?
Austrália sa rozhodla prijať utečencov zo Sýrie. Dúfam, že všetkých, ktorých sme prijali, sa postupne začlenia do našej spoločnosti. Verím, že kresťanskí utečenci zo Sýrie k nám môžu prísť bez sprachu a praktizovať svoju vieru bez toho, aby boli za to nejako šikanovaní. Rovnako však verím, že aj vyznávačom Islamu naša krajina prinesie obdobné podmienky – že ich viera nebude u nás stagnovať.
A posledná otázka: Čo robíte v súčasnosti? Stále komponujete? Učíte? Cestujete?
Mám sa naozaj dobre. Učím francúzsky jazyk, stále komponujem a keď mám čas, rád si zahrám na tube a cimbale v rôznych ansámbloch v Sydney. Nedávno som bol vo Francúzsku a Nemecku a verím, že na budúci rok Európu navštívim opäť.
Austrálsky hudobný skladateľ Michael Forsyth sa narodil v roku 1957 a študoval kompozíciu na Univerzite v Sydney u slávneho skladateľa, interpreta a zároveň dirigenta Erica Grossa. Forsythove kompozície prekročili hranice Austrálie a boli nahrávané a predvedené na rôznych kontinentoch – v Číne, ale aj v európskych krajinách. Najviac inklinuje k religióznej hudbe a využíva tradičné kompozičné techniky, najmä barokové, ktoré kombinuje s prvkami súčasnej modernej vážnej hudby. Tento skladateľ sa však aktívne venoval a stále venuje aj interpretácii – jeho doménou sú trombón a tuba. V súčasnosti sa okrem komponovania venuje aj vyučovaniu, najmä francúzskeho jazyka.
