„Ešte pred mesiacom prezident François Hollande tvrdil, že Putin nie je spojenec Francúzska ani Západu. Teraz sľúbil, že o spoločnej koalícii bude diskutovať nielen s Obamom, ale aj so svojím ruským náprotivkom. Na víkendovom samite v Istanbule zase viedli polhodinovú debatu Obama s Putinom, čo by bolo ešte pred niekoľkými týždňami čosi nevídané,“ uvádza Beršidskij s varovaním, aby sa Západ nenechal obalamutiť Putinovými pokusmi o zblíženie. „Ruský prezident ponúka Ukrajine na obnovu krajiny pôžičku vo výške troch miliárd dolárov a pred rokovaniami vo Viedni Moskva súhlasila, aby sa na nich zúčastnili aj Asadovi odporcovia. Aj napriek tomu však súčasná otvorenosť Západu nakoniec nemusí viesť k vytvoreniu veľkej koalície. Medzi Ruskom a Západom stále existujú značné rozpory v mnohých politických otázkach,“ píše Beršidskij.
Hlavným rozporom stále zostáva Ukrajina, aj keď tam v uplynulých mesiacoch vládol, zrejme vďaka nátlaku Putina na proruských povstalcov, pokoj. Tento mesiac sa však miestami opäť ozýva streľba a ukrajinská armáda hlási niekoľko usmrtených vojakov denne. Napríklad v nedeľu zomreli traja vojaci. „Politické riešenie zatiaľ nie je na programe dňa. Ukrajinský parlament začal riešiť zvláštny volebný zákon pre územia ovládané separatistami len nedávno. Putin navyše neustane v tlaku na Kyjev dovtedy, kým on a ním podporovaní povstalci nedosiahnu, čo si zaumienili. Ani jeho návrh na pôžičku vo výške troch miliárd dolárov nie je žiadna veľká výhra, lebo je podmienená splatením vkladu Spojenými štátmi, Európskou úniou či medzinárodnými finančnými inštitúciami. Samotný Putin to vysvetlil tak, že ak západní partneri Ukrajine naozaj dôverujú, záruku poskytnú,“ konštatuje Beršidskij.
Ponuka reštrukturalizácie dlhu s požiadavkou na záruky je podľa ruského publicistu z pohľadu Ruska oveľa lepšia ako dohoda uzavretá medzi Ukrajinou a súkromnými investormi. „Ale Ukrajina by v takom prípade nebola schopná kompenzovať odškodnenie investorom. Nie je teda jasné, či by dohoda mohla byť uzavretá do šiesteho decembra, ako si praje Putin. Jeho ponuka je preto iba propagandistickým trikom, cieľom ktorej je dokázať, že Západ skorumpovanej Ukrajine až tak nedôveruje. Západní vodcovia dávajú Putinovi opakovane najavo, že nebudú ustupovať v otázke Ukrajiny ani výmenou za ruskú podporu v Sýrii. Na druhej strane, ani Putin nie je s vidinou partnerstva so Západom v Sýrii ochotný prestať s destabilizáciou Ukrajiny,“ usudzuje Beršidskij.
„Putin považuje sám seba za väčšieho experta na boj proti terorizmu, než sú ostatní západní vodcovia. Chce sa dostať na čelo koalície bojujúcej proti Islamskému štátu a presvedčiť svet, aby uznal, že mal pravdu, keď od začiatku konfliktu podporoval Asadov režim. Napokon, Putin už povedal, že Rusko učinilo ponuku v boji proti ISIS, ale Američania a ich partneri ju odmietli. Ironicky konštatoval, že život sa mení veľmi rýchlo a teraz všetko nasvedčuje tomu, že by táto alternatíva mohla byť opäť aktuálna,“ cituje Beršidskij a konštatuje, že koalícia by bola aj tak len dočasná. Pripomína ochotu západných vodcov spolupracovať počas druhej svetovej vojny s Josifom Stalinom proti Hitlerovmu Nemecku a skutočnosť, že po víťazstve beztak nasledovala studená vojna. „Putin nechce dosiahnuť len zrušenie sankcií. Jeho hlavným cieľom je vyhrať vojnu a stať sa uznávaným vodcom. V tomto uhle pohľadu to masaker v Paríži veľmi neovplyvnil. Západ sa musí rozhodnúť, či sa spojí s menším zlom proti väčšiemu zlu,“ uzatvára ruský publicista.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
