PL sa pýtali mladých pravičiarov, ľavičiarov aj národniarov, čo si myslia o 17. novembri

0
Pamätná tabuľa Nežnej revolúcie v Prahe (Autor: Hans Štembera)

Ako sa pozeráte na udalosti a ideály zo 17. novembra?

Tomáš Smutný (Nová Generácia): So slobodou sa vrátila zodpovednosť. Komunisti vymenili kabáty a slobodu zneužili

Ideál toho, že bude väčšia sloboda ako za socializmu, sa určite naplnil. Môžeme slobodne písať, chodiť do zahraničia, kritizovať vládu a organizovať verejné zhromaždenia. Na druhej strane, mnoho ľudí si myslelo, že ak sa priblížime vysnívanému Západu, stane sa zo Slovenska raj na zemi v priebehu niekoľkých dní či mesiacov. S tým, že prišla spomínaná sloboda, prišla aj zodpovednosť, ktorú sme vo viacerých oblastiach nevedeli, či nechceli prevziať. Po 17. novembri ostali komunisti vo verejnej správe, vymenili kabáty a slobodu zneužili. Aj keď sa Slovensko kvôli Mečiarovi, bývalých príslušníkoch ŠtB a ich známych po 17. novembri nevyvíjalo najdemokratickejšie a najlepšie ako mohlo, stále platí, že sa na Slovensku žije omnoho lepšie ako za 40 rokov nedemokratického režimu, ktorý poznačil životy viacerých generácií. V Novej Generácii sa snažíme mladých vzdelávať, aby poznali našu históriu a poučili sa z nej.

Juraj Gedra (Mladí sociálni demokrati): Veľký moment v krátkych dejinách

17. november 89, keďže som mal len 3 roky, vnímam ako veľký moment v našich krátkych dejinách. Túžbu po slobode a demokracii najmä v ponímaní slobodného rozhodovania sa vo všetkých aspektoch spoločenského života, považujem za hlavné spúšťače Nežnej revolúcie.

Radovan Gondžúr (Kresťanskodemokratická mládež Slovenska): Sloboda nie je automatická a trvalá

V období Nežnej revolúcie som mal necelé 4 roky, takže konkrétne spomienky na toto obdobie nemám. To, čo viem o Novembri 89, mám z osobných svedectiev, rozhovorov s aktérmi a účastníkmi Nežnej revolúcie a z literatúry. Napriek tomu si myslím, že tieto udalosti patria medzi  najkľúčovejšie momenty našich novodobých dejín. S obdivom hľadím na každého odvážneho človeka, ktorý sa nebál postaviť proti totalitnému režimu a žiadal slobodu a rešpektovanie hodnôt demokracie nielen pre seba, ale aj pre tých, ktorí tú odvahu nenašli. Skutočná sloboda a rešpektovanie ľudských práv sú hodnotami Novembra 89, za ktoré máme byť vďační. Zároveň sme povinní chrániť ich. A najlepšou ochranou je nezabúdať. Pamäť národa je identitou národa. V momente, keď začneme vnímať slobodu ako niečo automatické a trvalé, strácame ju.

Jakub Nedoba (Mladí Liberáli): Neviem si predstaviť žiť v  tom Absurdistane

Pre liberála je najväčšou hodnotou sloboda, a preto Nežnú revolúciu považujem za najdôležitejšiu udalosť v našich novodobých dejinách. Neviem si ani predstaviť, že by sa komunistický režim nezrútil a ja by som musel žiť v tom Absurdistane plnom neslobody a pretvárky. Zároveň považujem tváre 17. novembra za hrdinov, lebo aj keď väčšina z nich už vtedy mala rodiny, neskutočne riskovali. Vôbec to nemuselo dopadnúť dobre, napr. Ceausescu nechal v Rumunsku strieľať do demonštrujúcich ľudí v dave. A hoci komunistický režim sa do značnej miery zrútil sám, nebyť týchto hrdinov z námestia, mohli sme dopadnúť ako Bielorusi.

Maroš Pavlovič (Mládež Slovenskej národnej strany): Vyjadrenie nespokojnosti kultivovanou formou

Je úctyhodné, že naši rodičia a starí rodičia dokázali nespokojnosť s predchádzajúcim režimom vyjadriť takou pokojnou a kultivovanou formou, akou Nežná revolúcia bola. Študenti v týchto revolučných časoch ukázali, že sa vedia zomknúť, že naše dva národy vedia prejaviť svoj názor. Sloboda prejavu, pohybu, slobodný prístup k informáciám a v neposlednom rade demokracia. To všetko nám 17. november 1989 priniesol. Ja osobne som veľmi rád, že v slobodnom svete môžem vyrastať.

Naplnili sa tieto ideály? Ak nie, ako by sme na Slovensku mali pokračovať?

Tomáš Smutný (Nová Generácia): Väčšina áno. Súčasný premiér však nie je demokrat a myslenie socializmu ostalo

Väčšina ideálov novembra 89 sa podľa môjho názoru naplnila. Ale stotožňujem sa s názorom viacerých odborníkov, ktorí tvrdia, že kým sa z nás úplne vytratí myslenie 40 rokov socializmu, prejde ďalších 40 rokov v slobodnej spoločnosti. Sloboda nie je zadarmo a ak budeme pasívni, alebo nebudeme rozmýšľať kriticky, môžeme o ňu dokonca prísť. Súčasný premiér nie je demokrat. Nemá rád, keď je kontrolovaný občanmi, naopak, chce vytvárať neprehľadný systém, v ktorom sa len ťažko odsledujú klamstvá či podvody a tomu sa aj v Novej Generácii snažíme zabrániť. Na takýchto ľuďoch sú postavené nedemokratické systémy. Preto si musíme dávať veľký pozor, pri hodnotení minulých, súčasných, ale aj budúcich politikov a využiť naše právo voliť správne a uvážene.

Juraj Gedra (Mladí sociálni demokrati): Sme na správnej ceste

Je to o individuálnom vnímaní toho, či sa ideály a túžby naplnili. Ak sa bavíme o slobodnom rozhodovaní sa, určite sa tieto očakávania naplnili vo formálnom zmysle, ale určite nie všetky ideály aj v materiálnom zmysle, čo závisí aj od každého z nás.

Slovensko od svojej samostatnosti toho zažilo veľmi veľa, ale my, Slováci, sme známi tým, že všetko chceme veľmi rýchlo. Som presvedčený o tom, že Slovensko je na správnej ceste, na ktorej by malo zotrvať a ciele, ktoré sme si nastavili, si vyžadujú aj svoj čas.

Radovan Gondžúr (Kresťanskodemokratická mládež Slovenska): Štát nikdy nenahradí rodinu

Do určitej miery áno, aj keď vzhľadom na povahu človeka (možnosť konať dobro i zlo), sú akékoľvek ideály ťažko dosiahnuteľné. To by si vyžadovalo jednotu v názoroch a pohľadoch na to, čo je ideál. Napriek tomu, naša krajina prešla úžasnú, aj keď náročnú cestu k vybudovaniu slobodnej a demokratickej spoločnosti. Táto cesta sa nekončí. Je to každodenná práca, k čomu sme povolaní všetci. Žijeme v dobrej krajine, v ktorej je však vždy čo zlepšovať.

Nezabúdajme, že slobodu vybojovali ľudia aktívni, vnútorne slobodní, angažovaní v disente, v podzemnej cirkvi, herci a intelektuáli… Boli to ľudia, ktorým stav spoločnosti a národa nebol ľahostajný. Je dôležité, aby sme sa aj dnes  neustále zaujímali o našu spoločnosť, naše rodiny, obce a mestá. Zdá sa, že určité dedičstvo komunizmu v myslení ľudí tu stále je – názor, že štát všetko vyrieši a postará sa o mňa.  No sami dobre vieme, že to tak nie je a ani nemá byť. Štát nikdy nenahradí v plnej miere rodinu. Podobne aj samospráva je bližšie ľuďom ako štát. Na druhej strane aj štát má svoju úlohu – vytvárať podmienky na bezpečný a dôstojný život ľudí. Také podmienky, ktoré sú predpokladom  rozvoja spoločnosti bez toho, aby sme z človeka robili objekt záujmu na dosiahnutie vytýčeného cieľa či splneniu „päťročnice“.

Jakub Nedoba (Mladí Liberáli): Za žiadne pomyselné istoty by som slobodu nevymenil

Výhodou našej generácie je to, že nie sme zaťažení vtedajšími ideálmi a prehnanými očakávaniami. Z pohľadu dnešného mladého človeka sa musím jednoznačne radovať, že v roku 1989 nastala zmena režimu, vo vtedajších pomeroch by som rozhodne nechcel a nemohol žiť. V súčasnosti sa môžeme slobodne vyjadrovať, pohybovať, cestovať, mám možnosť rozbehnúť vlastné podnikanie a dokonca aj ovplyvňovať verejnú mienku. Za žiadne pomyselné istoty typu „každý mal vtedy prácu“ by som to nevymenil.

Úroveň demokracie na Slovensku a celkovo v postsocialistických krajinách sa však stále ešte nechytá na západné krajiny. Na demokracii však treba neustále pracovať a odstraňovať jej nedostatky. V našich končinách to je rozhodne korupcia, a to na všetkých úrovniach. Pritom občania vinia z vysokej miery korupcie najmä politikov („To oni!“), lenže korupcia je korupciou nielen vtedy, keď sa kradne vo veľkom a balia sa milióny do alobalu. Korupciu v zdravotníctve, polícii či vysokom školstve majú na svedomí bežní ľudia a to preto, lebo sa nám ju podarilo hlboko zakoreniť do našej kultúry. Aj preto korupciu často odpustíme aj politikom („Síce kradne, ale aspoň niečo spraví pre krajinu!“). Na zmene tejto kultúry treba preto systematicky pracovať.

Maroš Pavlovič (Mládež Slovenskej národnej strany): Ideály sa naplnili. Prišli aj negatívne javy

Naplnili. Najviac ma teší, že získané slobody vyústili do vzniku Slovenskej republiky. Bohužiaľ, s ideálmi prišli aj negatívne javy. Nezamestnanosť, populačný úbytok na strane oboch národov, zvýšená kriminalita, ale aj ťažšie nadobúdanie strechy nad hlavou pre mladé rodiny. Slovenská republika je však pomerne mladým štátom. Mladí by sa mali učiť viac o demokracii a slobodách, ktoré pre nich ich rodičia vydobyli. To, že sa každé 4 roky môžu slobodne rozhodnúť, kto má viesť Slovensko, že môžu otvorene hodnotiť jeho predstaviteľov a to, že sa môžu do procesu správy Slovenska zapojiť, nespadlo z neba. Keď rezignujú a nebudú sa verejnému dianiu venovať, o tieto slobody môžu prísť. Tým by zadupali odkaz našich matiek a otcov, čo by bola veľká škoda.

Vedia dnes mladí ľudia, o čom bola táto udalosť?

Tomáš Smutný (Nová Generácia): Je potrebné praktiky komunistov pripomínať

Mám taký pocit, že každým rokom vie o 17. novembri menej mladých ľudí. Preto je potrebné, aby sme  to stále pripomínali a súčasnej generácii hovorili o praktikách komunistov. Či už o vykonštruovaných procesoch, pri ktorých vraždili ľudí alebo o praktikách ŠtB, ktoré dodnes nie sú všetky vyšetrené. Na druhej strane je tu veľká časť mladých ľudí, ktorí si chcú pripomínať výročie pádu socializmu a zaujímajú sa o tento dátum. To je veľmi povzbudivé.

Juraj Gedra (Mladí sociálni demokrati): Hodnoty slobody a demokracie je totiž potrebné neustále chrániť

Obávam sa, že skôr nie ako áno. Neplatí to paušálne, ale ťažko očakávať od hocikoho bez reálnej skúsenosti s týmto obdobím, aby ho poznal a hodnotil pokiaľ možno čo najviac objektívne. Mladí ľudia totiž vnímajú slobodné rozhodovanie, vyjadrovanie, cestovanie, resp. všetko, čo súvisí s fungovaním demokratického systému ako samozrejmosť. Preto, aj v kontexte súčasných problémov Európy, som presvedčený, že najmä mladým ľuďom treba neustále pripomínať, že to, čo žijú, nie je samozrejmosťou. Hodnoty slobody a demokracie je totiž potrebné neustále chrániť.

Radovan Gondžúr (Kresťanskodemokratická mládež Slovenska): Ústav pamäti národa má v tomto nezastupiteľnú úlohu

Žiaľ, postupom času pribúda stále viac mladých, ktorým sú udalosti Novembra 89 vzdialené, ba v niektorých prípadoch cudzie. No stretávam aj takých, a nie je ich málo, ktorí so záujmom spoznávajú príbehy ľudí trpiacich počas komunizmu a diskutujú na tieto témy. Tú vidím veľkú úlohu našich škôl a vzdelávacích programov, aby im poznatky o 17. novembri nechýbali. Rovnako Ústav pamäti národa má v tomto nezastupiteľnú úlohu.

Jakub Nedoba (Mladí Liberáli): Majú nedostatočné vedomosti

Ja sa stretávam väčšinou s mladými ľuďmi z kruhov mládežníckych organizácii. To sú ľudia, ktorí sa zaujímajú o politiku a spoločnosť, a preto majú o Nežnej revolúcii veľmi dobré vedomosti. Určite existuje predpoklad, že vo všeobecnosti majú mladí nedostatočné vedomosti o týchto udalostiach. No napríklad mňa ako predsedu Mladých Liberálov pravidelne pozývajú v týchto dňoch na diskusiu so stredoškolákmi v rôznych kútoch Slovenska a moja skúsenosť vraví, že aj keď títo študenti nemajú veľký prehľad o revolúcii, táto téma ich zaujíma a diskusiu pozorne počúvajú. Je to teda na nás, ďalších generáciách, aby sme naďalej šírili osvetu a aby sa na význam týchto dní nikdy nezabudlo.

Maroš Pavlovič (Mládež Slovenskej národnej strany): Menej a menej

Myslím, že každým nasledujúcim rokom vedia mladí o Nežnej revolúcii  menej a menej. 

Ako sa cítite, keď dnes od mnohých ľudí počúvate, že za komunizmu bolo lepšie?

Tomáš Smutný (Nová Generácia): Neviem si predstaviť žiť v krajine obohnanej ostnatým drôtom

Pýtam sa ich, či mohli za socializmu slobodne cestovať, stretávať sa s kamarátmi z rôznych krajín, hovoriť nahlas vlastný názor, či mohli podnikať alebo žiť úspešný život. Často to skončí pri odpovediach typu, veď každý mal prácu, mlieko stálo pár centov a chlieb bol skoro zadarmo. Ale to nestačí. Tu platí paradox, že aj keď mal prácu každý, veľká väčšina si nemohla dovoliť takmer nič a ak náhodou mohla, musela pred obchodom čakať hodiny, kupovať „podpultový“ tovar, či zháňať bony do Tuzexu. Dnešný svet ponúka možnosti, ktoré mali naši rodičia zakázané. Neviem si predstaviť a ani by som nechcel žiť v krajine obohnanej ostnatým drôtom, v ktorej bili môjho starého otca až dovtedy, kým neprepísal svoje pole na komunistické družstvo.

Juraj Gedra (Mladí sociálni demokrati): Ľudia zrejme pociťovali väčšie istoty

Podobne sa vyjadrujú najmä ľudia, ktorí svoj aktívny alebo, ak chcete, produktívny vek, prežili v období komunizmu. Ľudia zrejme pociťovali väčšie istoty a pokoj najmä v oblasti zamestnania, bývania alebo školstva. V dnešnej dobe môžu ľudia v týchto oblastiach pociťovať v porovnaní s obdobím pred rokom 1989 značný deficit, a preto sa vyjadrujú tak, ako sa vyjadrujú. Každá minca má však dve strany a každá doba prináša svoje pozitíva aj negatíva. 

Radovan Gondžúr (Kresťanskodemokratická mládež Slovenska): Človek potrebuje viac ľudskú dôstojnosť a slobodu ako lacný rožok

V prvom momente ma to zamrzí. Potom si vybavím ostnaté drôty a Jáchymov, samotky a pracovné tábory… Na druhej strane rozumiem, že ak počas totality mali ľudia pocit väčšej istoty v zamestnaní a nakupovali za umelo nízke a nemeniace sa ceny v obchodoch, tak v porovnaní s dnešnou dobou im tento pocit istoty chýba. No potom sa pýtam, či nemal patriť tento pocit istoty aj tým, ktorí nemohli študovať či profesne rásť z dôvodu, že boli pre režim nepohodlní. A myslím aj na mnohých nespravodlivo väznených, mučených a zabitých pre názor  či vieru. Človek potrebuje viac ľudskú dôstojnosť a slobodu ako lacný rožok. Dnes môže byť lepšie. Totiž aj my nesieme určitý podiel zodpovednosti za stav spoločnosti. Nepotrebujeme k tomu komunizmus. Stačí, ak sa o to viac zasadíme. Najmä vo voľbách, pretože parlament vytvára pravidlá a zákony. V tejto súvislosti zvyknem hovorievať, že parlament je zrkadlom spoločnosti.

Jakub Nedoba (Mladí Liberáli): Štve ma relativizovanie

Ľudská pamäť nie je najspoľahlivejším médiom na uchovávanie dát, a preto to aj takýto historický optimizmus beriem s rezervou. Lenže neskutočne ma štve relativizovanie typu „Pravda je niekde uprostred“. Pred tromi rokmi ma pozvali na diskusiu na istú strednú školu v Prievidzi a tamojší riaditeľ si  zobral úvodné slová. Snažil sa vyzdvihnúť niečo z každého režimu – z totality chválil sociálne istoty (každý mal prácu), z demokracie slobodu (teraz sa môže cestovať). Ja si však nemyslím, že pravda je niekde uprostred. Komunistický režim bol zlý, zvrhlý a zločinecký, a to by sa malo vždy a za každých okolností opakovať.

Maroš Pavlovič (Mládež Slovenskej národnej strany): Želám si, si aby Slovensko prebralo z tejto etapy  to najlepšie a najpozitívnejšie

Som rád, že vyrastám v slobodnej krajine, kde si ľudia môžu na predchádzajúci režim zanadávať, ale môžu ho aj pochváliť. To je tá základná hodnota, o ktorú išlo – slobodne a bez hrozby represií vyjadriť svoj názor. Nevravím, že a priori všetko v tejto dobe bolo zlé. Sociálny systém, jeho výhody a napríklad aj zamestnanosť či populačná politika štátu mali niečo do seba. Žiaľ, keď sa niekomu niečo nepáčilo, čo nebolo v súlade so štátnou líniou, trpel. Želal by som si, aby si Slovensko z každej etapy svojej histórie bralo len to najlepšie a najpozitívnejšie.

Môže hroziť návrat do totality?

Tomáš Smutný (Nová Generácia): Sloboda nie je zadarmo. My nikdy nezabudneme

Hovorí sa, že ak zabudneme, história sa môže opakovať. To stále platí. Totalitné myšlienky, či už nacizmus alebo komunizmus, vznikajú práve v podhubí krízy, ktorú momentálne zažíva aj Európa. V konečnom dôsledku, keď sa pozrieme na niektoré opatrenia súčasnej vlády, môžeme vidieť prepojenosť so socialistickým myslením. Nemyslím si však, že demokracia je na Slovensku ohrozená. Sloboda nie je zadarmo a keď si ju prestaneme vážiť, môžeme ju rýchlo stratiť. Preto si aj my v Novej Generácii každoročne pripomíname 17. november, aby ľudia nezabudli a aby si vážili slobodu. My nikdy nezabudneme.

Juraj Gedra (Mladí sociálni demokrati): Jedna skúsenosť stačila

Dúfam, že jedna skúsenosť nám stačila na to, aby sme sa poučili.

Radovan Gondžúr (Kresťanskodemokratická mládež Slovenska): Našou úlohou je v boji o pravdu nikdy neustať

Ako som už vyššie naznačil, sloboda tu nie je raz a navždy. Každý deň je potrebné o ňu bojovať. Hľadiac na niektoré návrhy politikov, rozhodnutia súdov, rozmach oligarchie, silu médií a ich vplyvu na verejnú mienku, tu snahy o ovládnutie priestoru stále sú. Našou úlohou je v tomto boji o pravdu nikdy neustať. Bez pravdy niet skutočnej slobody. To, čoho sa komunisti najviac báli, bola pravda. Aj dnes mnohým prekáža pravda. Preto im vyhovuje, ak sa ľudia nezaujímajú o verejné dianie. Pravda a láska zvíťazí, boli novembrové heslá. A stále môže víťaziť.

Jakub Nedoba (Mladí Liberáli): Po komunizme nie je dopyt. V kurze sú iní nepriatelia demokracie

Návrat totality hrozí vždy, hoci si myslím, že tej komunistickej nie, lebo po tom nie je na Slovensku dopyt. Ale spisovateľ Tomáš Janovic mal v poslednom vydaní časopisu .týždeň peknú myšlienku: „Pokus o totalitu sa vždy podarí na prvý raz. Pokus o demokraciu treba stále opakovať.“ Momentálne sú v kurze extrémisti typu Kotleba či Magát, ktorí otvorene vystupujú proti demokracii ako takej. Radi by zaviedli totalitu  typu, aký bol v Nemecku v rokoch 1933 – 1945. Najmä pre mladých ľudí sú takéto myšlienkové smery atraktívne, lebo ponúkajú rýchle a drastické riešenie. Preto treba s mladou generáciou trpezlivo pracovať a ponúkať im aj iné myšlienky ako len hnedé košele. Som však v tomto optimistom a verím, že naša demokracia týmto nástrahám odolá

Maroš Pavlovič (Mládež Slovenskej národnej strany): Ak zabudneme, hrozí návrat totality

Pokiaľ si mladí nebudú pripomínať udalosť ako 17. november 1989 a zabudnú na jeho odkaz, môže hroziť jej návrat. Verím, že za tie roky od Nežnej revolúcie sme si vybudovali hrdosť a sebaúctu a že už sa do podobného režimu vtiahnuť nenecháme. Keby niečo také hrozilo, verím, že mladí ľudia so svojou horlivosťou ukážu predstaviteľom, čo sa im páči a čo nie, tak ako to urobili naši rodičia počas Nežnej revolúcie.

- Reklama -