Veronika Remisova: Kauza kompa – zatloukat, zatloukat, zatloukat…

0
Premiér Robert Fico (uprostred) počas odovzdávania zrekonštruovanej hate Vyšné Opátske (Autor: SITA)

Na začiatok by som chcela povedať ako ma zarazilo, že mnohé podložené argumenty z môjho blogu nazval pán Fico, citujem: „pľuvancom zo strany pošahancov“. Nemyslím si, že je hodné premiéra, aby občana tejto krajiny nazýval „pošahancom“. Ja som v blogu používala argumenty, a to isté by som očakávala aj od predstaviteľov štátu. Skôr by som čakala, že sa mi pán Fico poďakuje, efektívne nákupy štátu by predsa mali byť aj jeho záujmom. Pán Fico si zdá sa vzal k srdcu slová „zatloukat, zatloukat, zatloukat“ pripisované známemu českému psychiatrovi. Tie slová však jednak patrili do iného kontextu, a údajný autor sa k nim ani nehlásil.

V Denníku N boli uverejnené nové závažné skutočnosti o prepojení firmy za kauzou kompa na stranu Smer. Nám sa podarilo sa získať informáciu, aké boli náklady na prevádzku kompy v roku 2013, keď službu poskytoval štátny podnik Slovenský vodohospodársky podnik:

  • mzdové náklady obsluhy a odvody: 210 736 eur
  • lodná nafta: 88 270 eur
  • údržba: 11 659 eur
  • ostatné náklady (vnútropodnikové náklady, dane, odpisy, správna réžia…): 180 005 eur
  • Spolu za rok: 490 670 eur

Táto suma predstavuje skutočné náklady na prevádzku kompy. Suma, ktorú si navzájom fakturovali dva štátne podniky VV a SVP bola dlhé roky nižšia a v roku 2014 naopak vyššia. Fakturácia medzi dvomi štátnymi podnikmi je však z pohľadu efektivity bezpredmetná, dôležité sú skutočné náklady štátu na službu.

Reálne náklady na prevádzku kompy štátnym podnikom na 15 rokov by preto boli:

  • Náklady z roku 2013 prepočítané na 15 rokov: 7,36 milióna eur
  • Zvýšenie o infláciu 2 % ročne (dnes je oveľa nižšia): 1 milión eur
  • Zvýšené mzdové náklady (viac hodín premávky): 1 milión eur
  • Kúpa novej kompy: 1 milión eur
  • Spolu za 15 rokov: 10,36 milióna eur
  • (ak nafta o 30 centov drahšia: 10,86 milióna eur)

Na druhej strane pri zmluve s firmou Ponton City, ktorú podpísal štátny podnik Vodohospodárska výstavba štát firme za 15 rokov zaplatí: 25 miliónov eur (ak nafta o 30 centov drahšia: 37 miliónov eur). Jasné čísla  nepotrebujú komentár.

V príklade som vychádzala z frekvencie 19x za deň hoci neverím, že vzhľadom na potreby obyvateľov niekedy takáto frekvencia bude, keďže aj dnes chodí kompa 35x za deň. Čím väčšia frekvencia premávky, tým viac štát v prípade zmluvy s Ponton City stratí. Ak by sa aj zmluva po dosiahnutí limitu 25 miliónov eur skončila, ako tvrdí pán Lazár, nič to nemení na závratnom predražení služieb, osobitne v prípade nárastu ceny nafty.

Dozvedela som sa tiež, že v júli minulého roka bola stará kompa na tri týždne odstavená. Štátny podniku SVP na nej vykonával generálnu opravu. Zmluvy (1. a 2.) na dve najväčšie časti opravy sú takmer na 200 tisíc eur. Boli vymenené najdôležitejšie systémy lode:

  • motory, štartér, alternátory s vyšším výkonom
  • spojky a prevodovky (americkej firmy Twin Disc)
  • 2 ks riadiaceho pohonného systému s riadiacim ovládacím pultom (nemeckej firmy Schottel).

Nedáva mi zmysel, aby jeden štátny podnik dokončil v auguste generálnu opravu svojej kompy a druhý štátny podnik o pár mesiacov rozhodol, že si kompu objedná radšej od súkromnej firmy. Odborníci v š.p. SVP asi hľadali dobré a hospodárne riešenie, preto sa rozhodli pre generálnu opravu plavidla. No na generálke za 200 tisíc sa nedajú zarobiť milióny. Zmluva medzi VV a SVP o prevádzke kompy bola uzatvorená na dobu neurčitú, nebolo preto potrebné žiadne nové verejné obstarávanie. Aj v prípade potreby novej kompy stačilo upraviť parametre zmluvy s najvýhodnejším riešením pre obyvateľov obcí a štát.

Kauza kompa je ukážkovým príkladom, ako pomerne sofistikovaným spôsobom prebieha rozklad nášho štátu. Samozrejme nie som proti kompe, tak ako odvážni ľudia upozorňujúci na kauzu CT v Piešťanoch neboli proti tomu, aby boli v nemocniciach moderné prístroje. Som však proti tomu, aby sa každý jeden nákup štátu, každá jedna služba, ktorú nám štát poskytuje, zneužívali na cicanie našich spoločných peňazí. Najväčšou škodou však možno nie sú uliate milióny. Najväčšou škodou je morálne otupovanie našej spoločnosti pod ťarchou stále nových a nových prípadov zlyhania tých, ktorí majú spoločnosť viesť k pravde a prosperite.

Veronika Remisova
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na veronikaremisova.blog.sme.sk.

- Reklama -