Ak parlament vládny návrh schváli, firma by za miliónové dlhy a trestné činy poškodzovania veriteľa alebo marenie konkurzného konania nemohla byť trestne stíhaná. „Je dôležité, aby niesli trestnú zodpovednosť aj právnické osoby,“ konštatoval Lipšic s tým, že každý, kto poruší zákon, musí niesť zodpovednosť, a ani veľké korporácie nemôžu stáť nad zákonom. Lipšic zdôraznil, že zákony by sa mali tvoriť v prospech poctivých podnikateľov, nie nepoctivých.
Právnické osoby budú môcť byť podľa návrhu zákona trestne stíhané za približne 50 trestných činov. Ide o okruh trestných činov, na prijatie ktorého nás vyzývajú medzinárodné organizácie a zaväzujú viaceré dohovory.
V júli avizoval prípravu a prijatie zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb premiér Robert Fico. Zamestnávateľom prisľúbil, že zákon bude obsahovať len minimálne požiadavky medzinárodných organizácií.
Návrh zákona zavádza trestnú zodpovednosť právnických osôb na vybrané kategórie trestných činov. Okrem iného sú to trestné činy prijímania úplatku, podplácania a nepriamej korupcie. Ďalej ide o trestný čin podielnictva, legalizácie príjmu z trestnej činnosti, neoprávnené zamestnávanie, falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov či výroba a držba falšovateľského náčinia. Právnické osoby bude možné stíhať aj za nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami a založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny. Ďalšia skupina trestných činov sa týka životného prostredia – napríklad ide o trestný čin ohrozenia a poškodenia životného prostredia či neoprávnené nakladanie s odpadmi.
