Zimmermann tvrdí, že zatiaľ čo grécka kríza ohrozila existenciu eura, migračná kríza zasa ohrozuje existenciu Schengenu. „Vzhľadom na mohutnú migračnú vlnu boli na hraniciach mnohých štátov znovu zavedené kontroly. Zatiaľ nenasvedčuje nič tomu, že by sa to malo zmeniť. Každá krajina sa stará sama o seba. Na konci toho všetkého stojí Nemecko, ktoré už nemôže prijať viac utečencov. Tento rok by mal ich počet dosiahnuť až jeden milión, čo je viac ako 1 percento nemeckej populácie. O samotných utečencoch nemáme úplne presné informácie. Vieme však, že ide zväčša o mladých mužov a z jednej pätiny ide o Sýrčanov. Za nimi nasledujú Kosovčania a Albánci,“ uvádza Zimmermann.
„Najvyššie vzdelanie má len asi 13 percent utečencov, pričom viac než polovica z nich nemôže nemeckému trhu práce ponúknuť žiadne zručnosti, ako nedávno zistil nemecký inštitút zaoberajúci sa výskumom pracovného trhu (IAB). Okrem ľudí, ktorí utekajú pred vojnou, je v súčasnej migračnej vlne tiež mnoho ekonomických utečencov. V ich prípade je azyl udeľovaný len vo výnimočných prípadoch. V dôsledku toho predstavuje podiel úspešných žiadateľov o azyl v krajine asi 40 percent,“ píše Zimmermann a konštatuje, že úspešná integrácia prisťahovalcov do majoritnej spoločnosti pritom závisí práve na tom, či sa zaradia do pracovného procesu.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
Zimmermann poukazuje na ďalší zaujímavý údaj. Podľa prieskumu IAB je pravdepodobnosť, že utečenci, ktorí utekajú pred vojnou či hladomorom, budú dlhodobo zamestnaní, 55-percentná. To je o dvadsať percent menej ako v prípade ekonomických migrantov. „V krátkodobom horizonte by sme predovšetkým s ohľadom na jazykovú bariéru nemali očakávať, že bude pravdepodobnosť ich zamestnanosti presahovať 30 percent. To je zároveň dôvod, prečo nezamestnanosť v krajinách s väčším prílevom utečencov v krátkodobom horizonte stúpne. Čisto technicky sú utečenci v Nemecku považovaní za dlhodobo nezamestnaných. To jednoznačne ukazuje, že najdôležitejšie bude vyprofilovať utečencov podľa ich kvalifikácie,“ usudzuje Zimmermann.
Cieľom je podľa Zimmermanna zabezpečiť, aby mohli začať v Nemecku pracovať čo najrýchlejšie. „Pokiaľ ide o Európsku úniu ako celok, tak vzhľadom na nespočetné stretnutia v Bruseli s cieľom zhodnúť sa na prerozdelení utečencov bude práve táto otázka zo všetkých najdôležitejšia. Počet utečencov sa na celom svete za posledných desať rokov zvýšil o 60 percent z 37,5 milióna na 59,5 milióna. Väčšina z nich pochádza z rozvojových krajín, kde zúri vojna. Keď sa na migračné krízu pozrieme z tohto pohľadu, tak je vlastne aktuálny počet migrantov, ktorí prichádzajú do Európy, ešte pomerne malý a mali by sme to všetko zvládnuť. V každom prípade však čelí celá Európa veľkej výzve. O tom niet pochýb,“ uzatvára Zimmermann.
