Vy ste na vlastnej koži zažili vojnové konflikty, zúčastnili ste sa niekoľkých zahraničných misií a získali ste tiež Hippokratovu cenu za ľudskosť. Ako vidíte súčasnú situáciu v Sýrii?
Aby som sa priznal, tak urobiť si jasno v situácii, ktorá tam v súčasnosti je, to si myslím, že je nad sily jedného vojenského lekára. Je tam príliš veľa strán, ktoré uplatňujú nejakým spôsobom svoje nároky a snažia sa presadzovať svoje politické a náboženské ciele. Tá situácia je tam značne neprehľadná a určite sa zneprehľadnila ešte zásahom ruských ozbrojených síl.
Takže neschvaľujete to, čo v posledných týždňoch Rusko v Sýrii podniká?
Domnievam sa, že ako Európska únia, tak celý svet by mal proti Islamskému štátu vytvoriť úplne jednotnú koalíciu. A mali by si asi všetci uvedomiť, aké riziká hrozia od Islamského štátu ako Európe, tak aj celému svetu.
Internet zaplavujú desivé fotografie, videá toho, čo radikáli z Islamského štátu vykonávajú. Rôzne popravy; teraz naposledy aj vraždy detí… Vy zo svojich misií poznáte podobné miesta. Sú podľa vás tie záznamy autentické? Alebo môže ísť aj o falzifikáty vytvorené za určitým cieľom?
Viete, ja som celkom tolerantný jedinec s ohľadom na to, čo som za svoju vojenskú prax zažil. Každý má právo na vieru tak, ako to sám cíti. Ale presadzovať nejaké náboženské názory pomocou násilia, to nepovažujem za správne. A keď ste spomenuli tieto fotky, ktoré čas od času kolujú po sieťach – tak, bohužiaľ, to nie je propaganda, to je tvrdá realita. A keď sa k tomu dostanete blízko a keď zažijete to, čo ten militantne radikálny islam v presadzovaní svojich záujmov dokáže použiť alebo zneužiť, tak vám behá mráz po chrbte. A domnievam sa, že by svet mal vedieť, čo všetko nás môže čakať.
Čoho by sme sa v tomto smere mali podľa vás najviac obávať?
Tých rizík je strašne veľa. Sú to napríklad aj zdravotné riziká, ktoré vyplývajú z toho, že nepoznáme zdravotný stav migrantov, že nepoznáme epidemiologickú situáciu v oblastiach, z ktorých prichádzajú. To je ale len jedna drobnôstka a nie celkom významná. Myslím si, že ďaleko väčšie riziká hrozia práve z toho, že radikálny islam dokonca demonštruje svoje ciele použitím postupu, o ktorom sme teraz hovorili a ktorý sa objavuje na internete. A to je tragické.
Zažili ste niečo podobné na misiách, ktorých ste sa zúčastnili?
Áno, zažili sme rad vecí, na ktoré nikdy nezabudneme. Napríklad, keď niekto z tých islamistov príde do rodiny a povie otcovi, daj mi syna, a keď mi syna nedáš, tak ti odpravíme celú rodinu. A tak chudákovi nič iné nezostáva, než dať syna. Oblečú mu vestu a pošlú ho na trhovisko medzi ľudí a odpália ho. Toto sú situácie, o ktorých sme vedeli, ktoré sa stali v našej blízkosti – a to je niečo, pri čom máte husiu kožu ešte dlhé roky po tom, čo ste z tej situácie preč.
A práve aj z týchto dôvodov sa mnohí ľudia boja tej obrovskej migračnej vlny, ktorá do Európy putuje…
Áno, keď by som to preniesol do dnešnej situácie: ako môžeme mať istotu, že niektorí z tých migrantov nie sú platení agenti? Alebo uvedeným spôsobom vydieraní moslimovia, ktorí napríklad dostanú peniaze, aby tú cestu mohli vykonať a môžu tu nejaký čas fungovať ako spiaci agenti a čakať, že ten, kto ich zneužil, pre nich niečo vymyslí. Z toho by som mal veľké obavy a vidím to ako veľké bezpečnostné riziko. Neviem, ako by sa k tomu dnes mali jednotlivé štáty postaviť. Samozrejme, humanitárna pomoc je múdra, mne je to vlastné, lebo som zdravotník, humanitárne som pomáhal v celom rade misií, na množstve miest ako v Európe, tak aj v Ázii. Medzi moslimami mám veľa známych ľudí, kolegov, priateľov, ktorí sú takí ako my – majú chuť správať sa kultivovane, civilizovane, hoci s vierou v islam alebo v Mohameda. Ale, bohužiaľ, tá radikálna, militantná zložka islamu má svoje ciele a presadzuje ich spôsobom, ktorý do Európy a do sveta nezapadá.
Myslíte si, že je namieste obava, že by sa im do Európy mohlo podariť zaviesť v nejakej väčšej miere právo šaría?
Nemyslím si, že by to zašlo až tak ďaleko. Správne by sa mali správať ako napríklad my, keď sme bývali v moslimskom prostredí, či už to bolo v Kuvajte, alebo v Iraku, alebo v Afganistane. Všade sme považovali za úplne prirodzené, že v islamskom prostredí sa my budeme správať tak, ako to od nás islamské zvyklosti vyžadujú. To znamená, že ženy chodili so šatkou na hlave, nechodili s odhalenými ramenami. Aj muži chodili s dlhými rukávmi a v dlhých nohaviciach. Takto sme nejakým spôsobom vyjadrovali rešpekt k ich domácemu prostrediu. Samozrejme, ak sa ktokoľvek z tých migrantov bude správať s plným rešpektom k nášmu prostrediu, tak nie je žiadny problém. V okamihu, keď začnú v kresťanskom prostredí vyžadovať slobodu na realizáciu svojich predstáv o islame, potom je zle. Ak sa prispôsobia a zapadnú, tak môžu byť platnými členmi tejto spoločnosti. Poznám ich takých osobne veľa, dokonca aj tu u nás v Česku. Ale v okamihu, keď začnú nejakým spôsobom zavádzať islam v Európe a inde vo svete mimo islamských štátov, tak to potom v poriadku nie je.
A myslíte si, že sa obrovský tok utečencov cez zimu spomalí? Hovorí sa, že pašeráci dokonca začali dávať zľavu…
Bohužiaľ, globálne otepľovanie hrá do kariet migrantom. Tak ťažko odhadnúť. Ak to budú ekonomickí migranti alebo azylanti, ktorí budú utekať pred konfliktom, tak si myslím, že teplota nie je ten argument, ktorý by ich zastavil.
Ale ako to teda riešiť?
Domnievam sa, že by sa to malo riešiť v mieste konfliktu, v mieste, kde je problém. A malo by sa to riešiť ako globálny problém, lebo ono sa to, žiaľ, za chvíľku bude dotýkať celého sveta. Ale riešiť by sa to malo naozaj tam, kde ten problém je. Je neskoro riešiť migráciu, keď už je neviemkoľko stoviek tisíc alebo miliónov migrantov v Európe.
Myslíte si, že to Európa vôbec zvládne?
To neviem, na to nemám patričné vzdelanie. Názory sú značne nejasné. Keď sa človek pozrie do histórie, tak veľké presuny, sťahovania národov vždy svet nejakým spôsobom prežil. Nevieme, aké to bude mať dôsledky, či dobré alebo negatívne. Všetky tieto príklady z dejín poznáme, nie je to vlastne nič nové.
Nepríde vám zvláštne, že aj ľudia, ktorí utekajú pred vojnou, nezostanú v prvej krajine, v ktorej sú v bezpečí? Sám ste zažili vojnové hrôzy na vlastnej koži. Oni chcú však ísť za každú cenu do Nemecka. Nie je to v ich situácii trošku divné?
Nedokážem fundovane odpovedať. Myslím si však, že je to pre dobré meno nemeckého sociálneho systému a nemeckej ekonomiky. Myslím si, že v súčasnom čase internetu a mobilnej komunikácie jednoducho medzi migrantmi a medzi tými, ktorí už nejakú skúsenosť z Európy majú, tie “kanály” fungujú úplne stopercentne. Je samozrejmé, že keď porovnajú možnosti, ktoré majú tu alebo v niektorých okolitých štátoch, s možnosťami, ktoré im ešte donedávna ponúkalo Nemecko, tak chcú ísť tam.
Plukovník Mojmír Mrva sa zúčastnil mnohých medzinárodných misií. V deväťdesiatych rokoch pôsobil v oblasti bývalej Juhoslávie (UNCRO, Untaes), bol veliteľom 7. poľnej nemocnice Armády Českej republiky v juhoirackej Basre, v rámci operácie Iraqi Freedom. Profesii chirurga sa v mierových podmienkach venuje v nemocniciach v Brne a Hradci Králové.
Pred dvadsiatimi rokmi stál lekár z brnenskej vojenskej nemocnice Mojmír Mrva pri zrode českých poľných nemocníc, ktoré si za roky svojej existencie dokázali vydobyť medzinárodné uznanie. Roky pôsobil v zahraničných misiách od Balkánu po Afganistan.
Pred piatimi rokmi udelila Únia pacientov chirurgovi Hippokratovu cenu za príkladný čin ľudskosti. Ocenenie v druhom ročníku ankety pacientov si vtedy päťdesiatšesťročný lekár, ktorý musel armádu opustiť zo zdravotných dôvodov, prevzal na slávnostnom vyhlásení v pražskom Národnom divadle.
Mrva sa zúčastnil mnohých zahraničných nasadení českej poľnej nemocnice. Počas juhoslovanských vojen v deväťdesiatych rokoch pôsobil v Chorvátsku a v Republike Srbská Krajina. Po americkej invázii do Afganistanu začiatkom storočia pôsobil aj tam, nechýbal ani v Kuvajte a ako veliteľ nemocnice v irackej Basre.
Autor: David Hora
