V najnovšej afére ide o zmluvu, ktorú štát podpísal so spoločnosťou Ponton City, a. s. V dokumente sa táto spoločnosť zaväzuje, že bude prevádzkovať kompu do Vojky cez Dunaj. Podľa blogu Veroniky Remisovej je zrejme iba náhoda, že istá spoločnosť dá postaviť kompu a len pár dní po jej dokončení už aj nájde pre ňu využitie. „Štát pod vedením pána Fica nie je taký bohatý, aby si kupoval lacné veci. A tak ponúknete v súťaži maximálnu možnú cenu. Keďže nik iný sa do súťaže neprihlásil, vyhrávate. A kompa je v suchu,“ píše nezavislá politička.
Známa firma
Podľa Remisovej je celý tender, ktorý vyhrala firma Ponton City, iba fraška. Menovaná spoločnosť totiž nemala začiatkom minulého roku ani jediného zamestnanca. To však štátnemu podniku Vodohospodárska výstavba nebránilo pri podpísaní zmluvy. Akcionárom Ponton City bola ešte vlani Slovenská plavba a prístavy – Lodenica, s.r.o., ktorá bola podľa Remisovej pod vplyvom finančnej skupiny Budamar. Ide pritom o tú istú skupinu, ktorú médiá skloňujú v súvislosti s podvodom za 20 miliónov eur s prepojením na vládnu stranu Smer.
Zmena majiteľa
Koncom roka 2014 však už bolo všetko inak a polovičným majiteľom Ponton City sa stala CFS, s.r.o., Bratislava, ktorej vlastnícka štruktúra siaha podľa Remisovej do pražskej spoločnosti Visegrad Asset Management, a.s. Adresa majiteľa tejto spoločnosti je až podozrivo známa: 18217 121 Street, Southeast, Snohomish, Washington, USA. Ide o adresu garáže, v ktorej sídlila spoločnosť Interblue. Práve Interblue pripravila počas prvej Ficovej vlády Slovensko o 47 miliónov eur na nevýhodnom predaji emisných povoleniek.
Zvláštne prepojenie
Na prvý pohľad sa zdá, že spoločnosti Visegrad Asset Management a.s. a Ponton City, a.s. nemajú nič spoločné, ale opak je pravdou. Remisová na svojom blogu píše o tom, že jedným z dvoch predstavenstva Ponton City je od konca vlaňajšieho septembra Ľubomír Baník. Ten istý muž je však aj jedným z dvoch členov predstavenstva pražskej firmy Visegrad Asset Management. V októbri 2014 ho do predstavenstva menovala Business Investments LLC, ktorá sídli v spomínanej garáži v americkom štáte Washington (18217 121 st Street, Southeast, Snohomish, Washington, USA). Takýmto spôsobom sa štát podľa Remisovej rozhodol podpísať zmluvu o prevádzke kompy cez Dunaj s firmou, ktorá „má korene presne v tej istej garáži, ako Interblue z kauzy emisie prvej vlády Roberta Fica“.
Podoba čisto náhodná
Celá situácia je však veľmi podobná tej, keď štát prišiel o desiatky miliónov predajom emisných povoleniek pod cenu. „Pozadie celej transakcie napovedá, že štát uzavrel opäť veľmi výhodný obchod. Otázka je pre koho,“ píše Remisová. Vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie sa uvádza, že cena za dohodnuté služby je 25 miliónov eur bez DPH. Štátni úradníci však skryli do zmluvy jeden malý chyták. Štátny podnik Vodohospodárska výstavba, ktorý zmluvu s Ponton City podpísal, platí za každý prevoz na trase Vojka – Kyselica. Tam a naspäť to štátny podnik stojí 206 eur. Je v tom však jeden háčik. „Dňa 26. júna podpísali zmluvu, podľa ktorej mala chodiť kompa jedným smerom každú hodinu, teda 19-krát za deň. A od 1. júla začala kompa chodiť dvakrát za hodinu, teda 35-krát za deň. Spolu s DPH je to 9 384 eur za deň,“ pripomína Remisová.
Suma, ktorú za 15 rokov Slovensko zaplatí spoločnosti Ponton City za prevádzkovanie kompy cez Dunaj, sa však môže vyšplhať na oveľa viac ako spomínaných 50 miliónov eur. Suma je totiž odvodená aj od ceny lodného paliva z januára 2015. Ak cena stúpne, napríklad o 30 centov, zvýšia sa náklady na prevádzku kompy na 75 miliónov eur. Za bežných podmienok je zmluva nevypovedateľná.
„Krajina zo zotrvačnosti beží, ako tak funguje, stále viac sa však zadlžuje a jej vnútorná sila upadá. Keď príde veľká vonkajšia kríza, krajina padne na kolená. Nie sú lieky, dôchodky sa znižujú na polovicu, na vonkajšie výzvy nevie krajina reagovať. Bola by škoda, ak by tak dopadlo aj Slovensko,“ dodáva na záver svojho blogu Veronika Remisová.
