Slovensko je krajina, kde 80% občanov žije z ruky do úst, mnohí žijú tak, že už ani v rukách nemajú nič, v spoločnosti začína prevládať strach, najmä ľudia, ktorí pracujú v štátnej správe majú strach, že prácu môžu kedykoľvek stratiť, ak sa znepáčia režimu, nikto nemá istotu, že jeho telefón nie je odpočúvaný. Mnohí podnikatelia majú strach aj z toho, či za ich prácu niekto zaplatí, či za každou štátnou zákazkou nie je nejaký nový Váhostav, oni, ich zamestnanci a najmä ich rodiny ostanú bez peňazí a ďalší váhostavaci sa im budú môcť beztrestne vysmievať, lebo Slovensko je vo vymožiteľnosti práva skutočnou banánovou republikou. Kým títo podnikatelia a robotníci ťažko drú bez výplaty, objaví sa na internete video, z ktorého sa dozvedajú, že pán exposlanec za SMER-SD disponoval toľkými peniazmi, že na ich zrátanie potreboval čítačku, akú občan vidí v banke. Baníci, ktorí fárajú do bani, riskujú svoje životy, aby ťažkou prácou, ako tak uživili svoje rodiny, do práce si nosia kúsok chleba v alobale sa teraz dozvedajú, že oni nie sú v skutočnosti baníci, ale sluhovia slúžiaci mocným, ktorí si za ich drinu balia do alobalu peniaze. Nechceme ani vedieť, aké pocity pri zhliadnutí videa mohli mať vdovy po baníkoch, ak si len odpľuli, tak vyjadrili len minimum z toho, čo by si zaslúžili uhľobaróni. Uhľobaróni s posvätením vlády na rozdiel od baníkov a vdov netrú biedu, ale banícke peniaze investujú do svojho prepychu a ktovie, koľko hotelov a iných lukratívnych nehnuteľnosti po Slovensku, či zahraničí majú za sebou banícke mozole. V tejto súvislosti sa ťažko hľadajú slová pri pohľade na fotografiu premiéra v bani, zamazaného od uhoľného prachu, aby tak balamutil pravých baníkov. Ak občania začnú porovnávať efektívnosť využitia eurofondov, že máme najdrahšie diaľnice v Európe, že z verejných zdrojov sa strácajú obrovské finančné prostriedky, že skoro každá zákazka spojená so štátom je predražovaná, že v nemocniciach je skoro každý jeden prístroj, či liek predražený, že naše lesy sú drancované nebývalým spôsobom, že budovanie korupcie je pod kuratelou vládnej strany, že rozkvitá obchod medzi štátom a schránkami si môžeme oprávnene myslieť, že pani Jánošová nie je osamotená. Tety Anky, ujovia Paľovia si Slovensko bezohľadne privlastnili až do tej miery, že ich prestal zaujímať občan a zaujímajú sa len o svoje kšefty.
Okolo videa pani Jánošovej sa určite rozpútajú všelijaké hry, jedno je však isté, že nákladný život s hodinkami za státisíce dávajú za pravdu tým, ktorí si myslia, že pán exposlanec Jánoš, tak ako jeho exmanželka, neboli v alobalovom dobrodružstve osamotení a že ostalo dosť alobalu aj na predvolebný boj, v ktorom ako sa zdá, budú mať nejaké slovo aj balkánski cigáni.
Stanislav Martinčko (O2H)
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na martincko.blog.sme.sk.
