Žiadna iná televízia, iba verejnoprávna vo svojich Správach RTVS odvysielala tie zábery. Keď spúšťali rakvu s mŕtvym kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom do pripravenej hrobky v Dolnej lodi Katedrály – Baziliky svätého Emeráma na Nitrianskom hrade rýchlejšie, uvoľnenie lán na jednej strane spôsobilo, že rakva v prvej chvíli ostala na dne otočená o 90 stupňov. Kardinál ešte ani nebol zakrytý mramorovou platňou v biskupskej krypte – a dá sa povedať, že sa už začal v hrobe obracať. Nechtiac sa tým objavilo niečo, čo by sa dalo označiť aj ako znamenie. Ak sa na situáciu pozrieme cez prizmu posmrtného života, tak si môžeme položiť otázku, či kardinál Korec, odchádzajúci z tohto sveta, rozkýval rakvu, aby dal najavo prítomným katolíckym hodnostárom, že to množstvo slov o kresťanských hodnotách na Slovensku bolo neúprimných, alebo chcel to isté naznačiť prítomným politikom.
Tí sa totiž pri spravovaní veci verejných tiež často skrývajú za štít slov kresťanský a národný. A pritom sú v reálnom živote od napĺňania obsahu tých slov jedni aj druhí väčšinou vzdialení. Akoby tá častá falošnosť konania pri verbálnom zdôrazňovaní žitia v kresťanských hodnotách pretrvávala v tomto slovenskom geopriestore celé stáročia. Historici ponúkajú dosť faktov o tom, ako slovenské kniežatá najskôr vyhnali Metoda a jeho žiakov. Naši predkovia ukázali počas reformácie a protireformácie naozaj riadnu dávku krutosti vo vzťahu katolíkov a evanjelikov. Potvrdením toho sú na jednej strane košickí mučeníci (Križin, Pongrác, Grodecký), ktorí sa nechceli vzdať v septembri 1619 svojej pôvodnej katolíckej viery v prospech protestantizmu, na druhej strane v roku 1687 sa Prešov stal dejiskom krvavého súdu zo strany katolíkov, ktorého výsledkom bola smrť 24 mešťanov a zemanov. Len na margo nášho súčasného strachu z radikálnosti islamu pripomenutie krutosti slovenských kresťanov.
Marka Križina vyvesili za ruky na trám a fakľami mu pálili boky. Sekali ho halapartňami, až mu kusy mäsa ovisli a vychádzali mu vnútornosti. Nakoniec mu odsekli hlavu a zohavené telo hodili do odpadového kanála – stoky na dnešnej košickej Hlavnej ulici. Ak sa v histórii posunieme o pár storočí k holocaustu, tak podiel kresťanských Slovákov na ňom sa zmazať nedá. Rektor Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce V. Krčméry, ktorý aktívne pomáha v najchudobnejších krajinách sveta, pôsobí aj v krajinách vojnových konfliktov, aktívne pomáha aj v súčasnosti utečencom na balkánskej ceste, v súvislosti s väčšinovým negatívnym postojom slovenskej verejnosti k utečencom zdôrazňuje, že „Slovensko nie je vôbec kresťanský národ, súčasné generácie sa nedokázali zbaviť nánosov ideológie, či už bola fašistická, komunistická, alebo má v sebe prvky nacionalizmu“. Podľa neho, kým Slováci dokážu, že patria v plnom rozsahu do humanistickej Európy, potrvá ešte najmenej 20 rokov. „Len samotné konštatovanie, že máme kresťanské tradície, nestačí,“ pripomína V. Krčméry.
Korec a falošnosť vnímania politiky
Keď sa ešte vrátim k tej prevrátenej truhle v Bazilike svätého Emeráma na Nitrianskom hrade, tak napokon aj samotný kardinál Korec sa po roku 1989 svojimi postojmi vzdialil od toho tajne vysväteného biskupa, ktorý v období komunistickej totality, napriek prenasledovaniu, vedel pomenovávať falošnosť jej ideológie. Po Novembri sa však príliš sústredil na pojem slovenský národ a falošné aspekty v činnosti politických elít v samostatnom Slovensku už nechával bez povšimnutia. Pravda v jeho ponímaní pred a po roku 1989 akoby nadobudla úplne iné kontúry. Jeho účasť v júli 1990 v Bánovciach nad Bebravou na slávnostnej posviacke pamätnej tabule venovanej prezidentovi vojnového Slovenského štátu Jozefovi Tisovi bola popretím seba samého.
Tri roky predtým totiž spolu s dvadsiatimi tromi disidentmi podpísal vyhlásenie, v ktorom prosili o odpustenie za protižidovské opatrenia, ktoré „popreli princípy, ktoré by sme chceli vidieť ako nosné pri tvorbe slovenskej budúcnosti“. Keď časť politických elít po vzniku samostatného Slovenska začala viesť súboj s V. Mečiarom o charakter rodiacej sa štátnosti, tak mu kardinál Korec otvoril na nádvorí Nitrianskeho hradu náruč so zdôraznením, že víta otca vlasti. Bolo to prijatie vrelé, aby celý národ pochopil, že práve V. Mečiar je pre jeho budúcnosť nesmierne dôležitý. Na rozdiel od banskobystrického biskupa R. Baláža sa nikdy kriticky nevyjadril k negatívnym tendenciám mečiarovského spôsobu robenia politiky. V podstate od toho stretnutia na nádvorí Nitrianskeho hradu sa na Slovensku datuje harmónia spolunažívania moci svetskej a moci duchovnej.
Čoraz viac sa ukazuje, že táto harmónia prispieva k tomu, že sa slovenskej politike darí rozvíjať vlastnú falošnosť (po smrti biskupa R. Baláža sa už nikto z katolíckej hierarchie k politike kriticky nevyjadril), na druhej strane tento zmier využívajú katolícki biskupi na presadzovanie svojho videnia charakteru slovenského štátu, hoci ten má v ústave zakotvené jasne, že sa nebude viazať na žiadnu ideológiu. Pápež František uplynulý piatok k správaniu sa cirkevných hodnostárov povedal: „Keď je cirkev vlažná, uzavretá do seba a často sa chová ako obchodník, nie je to služba, sama si berie od iných.“ Svätý otec síce uvedené slová poznamenal v súvislosti so škandálom okolo sprenevery fondov pre chudobných a chorých, ktorého sa podľa dvoch talianskych novinárov dopustilo niekoľko kardinálov, ale posudzujúc štvrťstoročie diania v samostatnom Slovensku, tak tie slová platia aj na správanie sa katolíckej hierarchie. Podozrenia okolo financovania trnavskej diecézy počas pontifikátu arcibiskupa Sokola, a najmä nutný odchod biskupa Bezáka, sú jasnou správou.
Všetci klamú, všetci kradnú
Pred dvomi mesiacmi 15. septembra na púti v Šaštíne arcibiskup Cyril Vasiľ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi, označil spoločenskú atmosféru na Slovensku ako stratu nadšenia, radosti a životného optimizmu a zdôraznil, že sa stratila ľudskosť a súcit, pričom rastie bezohľadnosť. Zároveň poukázal na to, že sa stratila dôvera v dané slovo, nádej, ako aj dôvera v autoritu, v občianske i cirkevné inštitúcie. Zdôraznil, že je úplne jedno, či s autoritou hazardujú rodičia, ktorí dávajú deťom zlý príklad, úradník, ktorý čaká na úplatok, povýšenecký biskup, ktorý by sa v prvom rade vnímal cez prizmu svojho úradu, alebo minister, či poslanec, keď sa školene usmieva do kamery šliapuc si po jazyku, popierajúc fakty odkazujúc nám tak nepriamo, že mu aj tak nič nemôžeme urobiť. Odozvou je podľa neho len bezmocná reakcia v štýle: „Všetci sú rovnakí, všetko je to jedna banda, ja už neverím nikomu a ničomu, všetci klamú, všetci kradnú, nikomu na mne nezáleží – aj ja si teda budem robiť, čo chcem a vykašlem sa na všetkých a na všetko.“
V tej homílii v Šaštíne arcibiskup C. Vasiľ pripomenul aj zatvrdnutosť k utečencom od väčšiny kresťanov a aj od tých, ktorí hovoria, že sa riadia kresťanskými hodnotami. Podľa neho v každom z nich vidíme na Slovensku „len potenciálneho teroristu alebo špekulanta, zabúdajúc na to, že aj od nás sme periodicky migrovali, pre chudobu i politický útlak a že aj dnes desaťtisíce našich rodákov si tiež hľadajú obživu a lepší život v zahraničí“. Za tie dva mesiace od šaštínskej púte sa však atmosféra neposunula ani o piaď k niečomu, čo by sa dalo nazvať napĺňaním kresťanských hodnôt. Platí to nielen vo vzťahu k riešeniu situácie okolo utečencov, ale napríklad aj pri súvislostiach odškrtávania ďalšieho naplneného cieľa v druhom sociálnom balíčku.
Mlčanie cirkevnej hierarchie
Najskôr niekoľko poznámok k tomu prvému. Vládnuci politici pokračujú v nekresťanskom utvrdzovaní atmosféry obáv a strachu, hoci Slovensko je úplne mimo utečeneckého exodu. A cirkevná hierarchia tradične mlčí. Naposledy k téme prehovoril v polovici septembra predseda Konferencie biskupov Slovenska S. Zvolenský, keď konštatoval, že ak „Slovenská republika prijme utečencov, katolícka cirkev je pripravená pomôcť“. Neodzneli žiadne slová o vlastnej iniciatíve, ktorá by napĺňala ešte augustovú výzvu pápeža Františka, aby každá farnosť prijala jednu kresťanskú rodinu, pritom Svätý otec by mal byť pre cirkevníkov tou hlavnou autoritou.
Na Slovensku však zatiaľ nie je žiadna utečenecká kresťanská rodina. A aj najnovšia iniciatíva bratislavského arcibiskupa S. Zvolenského, keď napísal list všetkým poslancom parlamentu, neobsahuje ani slovo o utečencoch, žiada od zákonodarcov zásah do legislatívy a zákaz interrupcií, hoci tie majú klesajúci trend a nie sú spoločenským problémom. Katolícka cirkev je v symbióze so štátom, ktorý jej zabezpečil výsostné postavenie Vatikánskou zmluvou. Zmluva je nevypovedateľná. Historička práva Katarína Zavacká poukazuje na to, že každá diskusia o odluke cirkvi od štátu bez vypovedania Základnej zmluvy so Svätou stolicou uviazne na mŕtvom bode. Ukončiť ju však bude problém.
Chýba v nej totiž článok o podmienkach odstúpenia od zmluvy. Všetko dovedna to začína pripomínať spoločenskú atmosféru, ktorú Tatarka popísal vo svojej Farskej republike, keď bol kritický k pasivite ľudí, ktorí síce so zlom nesúhlasia, ale aktívne proti nemu nevystupujú, obracajú sa mu chrbtom, prípadne sa mu snažia vyhnúť. „Hnusia sa mi vaše duševné cvičenia, ktoré ste zaviedli, hnusí sa mi vaša nekonečná kajúcnosť, hnusí sa mi škola, hnusí sa mi všetko, pán riaditeľ, ten duch kresťanský a národný, ktorý nám nanucujú,“ je Tatarkov odkaz cez postavu Tomáša Menkinu, ktorý odchádza z postu učiteľa. Až sa chce zvolať slová z nápisu na stuhe, ktorá sa ocitla s kvetmi na hrobe biskupa R. Baláža v Nevoľnom: „Otec biskup, vstávajte, nemá kto brániť PRAVDU!“
Premiér a jeho videnie slobody tlače
Televízie tri razy v uplynulom týždni dali priestor premiérovi, ktorému sekundoval minister vnútra, aby prvý raz oznámil, že vláda bude rokovať o vyslaní policajtov do Slovinska. Druhý raz, aby oznámil, že vláda schválila vyslanie jednotky. A tretí raz, ako sa s policajnou jednotkou lúči. A vždy to využije na odrecitovanie toho istého. Kvóty sú nezmyselné, kvóty neschválime, na základe nich k nám nepríde jediný utečenec, vytvoríme zahraničnú policajnú jednotku a naša pravda je jediná správna. R. Fico je rozhodnutý pri téme utečenci neustúpiť ani o piaď aj budúci týždeň na samite európskych lídrov na Malte. Tento krátkozraký politický postoj Slovensko skôr či neskôr pocíti. Už spomínaný lekár V. Krčméry k takémuto postoju politikov zdôrazňuje, že „keď vytvárame ideu bránenia sa, vytvárame strach pred niekým, tak to je v podstate cesta dostať sa do izolácie“.
Utečenecká kríza možno napomôže rozšírenie schengenského priestoru napríklad o Bulharsko či Rumunsko, ale určite sa nerozšíri maďarské riešenie v podobe ostnatých drôtov. Aj štvrtková dohoda nemeckých vládnych strán o zvládnutí veľkého náporu utečencov naznačuje, že kancelárka Merkelová vo svojom humanitnom videní Európy bude úspešná. Slovenský premiér v piatok pred novinármi, pri príležitosti odchodu našej policajnej jednotky do Slovinska, v súvislosti s nutnosťou rokovať s Tureckom o utečencoch, kde ich je milión v tamojších táboroch, uviedol, že sa nedajú Turkom vyčítať zásahy do slobody tlače a zároveň chcieť, aby zadržiavali migrantov. „Zdá sa mi hrozne smiešne, že na jednej strane chceme od Turecka, aby nám pomohlo, ale na druhej strane picháme do Turkov, keď hovoríme o slobode tlače. Jednoducho to nejde,“ uviedol R. Fico, ktorý tak jasne obnažil svoje videnie hodnôt slobody a politiky. Podľa politologičky S. Szomolányi by premiér nemal strašiť ľudí. „Vecne kritickým, a pritom solidárnym prístupom, mohol premiér pozitívne zviditeľniť seba i Slovensko,“ podotkla.
Falošnosť a oligarchizácia slovenskej politiky
A teraz pár viet k napĺňaniu cieľov v druhom vládnom sociálnom balíčku. Premiér Fico oznámil vyčlenenie 10 miliónov eur na vykrytie zníženej hranice doplatkov na lieky pre dôchodcov a deti do 6 rokov a pritom toleruje predražené nákupy zariadení v zdravotníckom rezorte. Presne v zmysle falošnosti slovenskej politiky desaťmiliónová odrobinka pre ľudí, na druhej strane sa strácajú eurá v stovkách miliónov v schránkových firmách, či vo firmách, za ktorými sú nastrčené biele goliere. Premiér to musí dobre vedieť, pretože jeho ekonomický poradca P. Staněk otvorene hovorí, že „ ak sa na zdravotníctvo ročne dáva 4,3 miliardy eur, tak v tomto sektore sa ročne zbytočne rozkradne miliarda eur“.
A P. Staněk ešte navyše dodáva fakt o oligarchizácii Slovenska: „Je to šesť skupín, ktoré ovládajú v podstate celé prostredie v podmienkach Slovenskej republiky, pričom financujú všetky politické subjekty, aby bolo jedno, kto vyhrá.“ Desaťmiliónová odrobinka pre ľudí v zdravotníctve, na druhej strane však od roku 2007 minutých 900 miliónov eur na štátne IT projekty, ktorých stav v porovnaní s Estónskom označil prezident A. Kiska za hanbu. „Súčasná situácia, keď zopár firiem ovládlo prípravu strategických dokumentov, definíciu projektov, verejné obstarávanie a celú realizáciu verejných investícií so žalostným výsledkom, je preto predovšetkým zlyhaním štátu,“ konštatoval prezident na kongrese ITAPA k eGovermentu.
Desaťmiliónová odrobinka a médiá
Kamera zaberá priestor lekárne. Premiér R. Fico berie do rúk fixku, prichádza k veľkej tabuli s jednotlivými heslami druhého sociálneho balíčka a zapisuje “fajku” do prázdneho štvorčeka k nápisu – Zníženie doplatkov za lieky. Tento obrázok mohli vidieť v pondelok 2. novembra všetci, ktorí sledovali spravodajské relácie v Markíze, JOJ, RTVS a TA3. Jednotlivé spoty spracovania tejto témy ukázali na dva momenty: 1. Stav v spravodajských tímoch, v ktorých sa pracuje často povrchne a bez kritického prístupu k určitej téme, 2. SMER-SD bude svoj populizmus cez najsledovanejšie televízne médiá hravo presadzovať.
Vo všetkých televíziách (buď v zahlásení moderátora, alebo v samotnom spote od redaktora) odznela totiž v rôznych modifikáciách veta pre SMER-SD z pohľadu predvolebného marketingu dôležitá, ale z pohľadu reality ZAVÁDZAJÚCA, že za lieky sa bude doplácať menej. Najviac sa od reality posunula TA3 zahlásením: “Návšteva lekárne bude pre vybrané skupiny ľudí lacnejšia. Doplatky sa od 1. novembra znížili.” Pravdou však je, že pre pacienta, ktorý si príde do lekárne vyzdvihnúť svoj liek, sa od 1. novembra nič nezmenilo, pretože zaň zaplatí presne taký istý doplatok ako aj predtým. Vláda jednej strany SMER-SD akurát rozhodla o znížení štvrťročnej hranice sumy, po prekročení ktorej by dôchodcom a ľuďom ZŤP zdravotné poisťovne mali vracať peniaze.
Zo 45 € (30 €) na 25 €. V praktickom prevedení to znamená, že ak dôchodca (ZŤP) v mesiacoch november, december, január minie na doplatkoch za lieky viac ako 25 €, tak od začiatku februára 2016 majú jednotlivé ZP 90 dní na to, aby prevyšujúcu sumu vrátili. Dôležitý však v celej téme je fakt, že ZP spočítavajú doplatky nie z lieku, ktorý si pacient v lekárni na základe receptu reálne preberá, ale spočítavajú doplatky najlacnejších generík v danej skupine liekov. Ako príklad uvediem lieky na vysoký krvný tlak. Prittor 40 mg – pre pacienta doplatok 11,83 €, ale v danej skupine je generikum Telmisartan Actavis 40 mg – pacient doplatí 1,15 €. Poisťovne nebudú pacientovi sčítavať 11,83 €, ale 1,15 €, takže za štvrťrok sa prirodzene k sume aj zníženej na 25 € vôbec nedopracuje.
TA3 a JOJ nechali úplne bokom uvedenú realitu pri spracovaní témy o ďalšom “odfajknutom” cieli druhého sociálneho balíčka SMER-SD. V TA3 sa redaktor M. Kohút venoval tomu, ako na danú vec reagujú poisťovne a či vláda má na to finančné prostriedky. V televízii JOJ redaktor P. Petrus išiel iba po politickej línii a dal priestor B. Bugárovi (Most-Híd) a L. Nicholsonovej (SaS), Prvý poukázal na to, že sa zabúda na skupiny ťažko chorých pacientov, ktorí nevyhnutne musia užívať drahé lieky a druhá upozornila, že SMER-SD prichádza s odrobinkou a pritom necháva rozkrádať v rezorte zdravotníctva milióny eur.
V RTVS I. Gombošová si predsa len popísanú záležitosť o sčítavaní doplatkov všimla a v samom závere spotu dala príležitosť prezidentke Asociácie ochrany pacientov, ktorá síce v zložitej formulácii, ale upozornila na fakt, ako ZP počítajú doplatky na lieky. Najbližšie reálnej situácii sa priblížil spot Z. Javorovej v Markíze, ktorá dala priestor jednak šéfovi Slovenskej lekárnickej komory, jednak lekárničke a tiež pacientovi. Všetci upozornili, že poistenci nemôžu očakávať spätne skutočné sumy doplatkov, ale iba torzo. Konkrétny príklad však nebol ani v spote RTVS, ani v Markíze. Pritom vo všetkých televíziách jasne zaznela veta, že od 1. novembra sa znižujú doplatky na lieky. Tak sa pracuje v redakciách a na to by voliči pred budúcim marcom mali myslieť.
