„Je to 50 percent úspechu, aby sme zvládli všetko, čo do predsedníctva patrí. Na to musíme mať veľmi dobre pripravených ľudí, pretože zodpovednosť, ktorú budú niesť a miera tlaku, ktorému budú vystavení naši ľudia, predsedajúci jednotlivých pracovných skupín, bude taká, akú sme ešte nezažili,“ zdôraznil Korčok.
O príprave a vzdelávaní personálu pre SK PRES hovorí aj Správa o stave pripravenosti Slovenska na výkon predsedníctva za tento rok, ktorú vypracovalo ministerstvo zahraničných vecí. Podľa tejto správy vzdelávanie personálu bolo rozdelené do piatich oblastí. Inštitucionálno-procedurálnu prípravu absolvovalo viac ako tisíc zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy. Viac ako 300 budúcich predsedov pracovných skupín absolvovalo tréningy komunikačných, prezentačných a negociačných zručností a schopností viesť rokovania v prostredí EÚ. Na jazykovej príprave v anglickom a francúzskom jazyku sa zúčastnilo približne 600 zamestnancov. Odborné vzdelávacie stáže v Bruseli absolvovalo 120 zamestnancov a 48 mediálny tréning na komunikáciu politík EÚ z pozície predsedníckej krajiny.
Slovensko podľa Korčoka postupuje na základe osvedčeného konceptu pri príprave predsedníctva. „To znamená, že krajiny, ktoré predsedníctvo ešte nikdy nemali, investujú až štyri roky do prípravy. Nevymýšľame žiadne špeciálne koncepty prípravy, chceme sa naozaj oprieť o to, čo urobili mnohé krajiny,“ vysvetlil Korčok.
Ako dodal, Slovensko však čaká ďalšia „domáca úloha“, ktorou je príprava obsahu, čiže programu nášho predsedníctva. Ten sa bude schvaľovať na vládnej úrovni, a to v tesne pred začiatkom predsedníctva, v júni 2016. Program tria, čiže Holandska, Slovenska a Malty, by mali odsúhlasiť všetky členské krajiny na decembrovej Rade pre všeobecné záležitosti. Slovensko predsedníctvo prevezme po Holandsku v druhej polovici budúceho roku (1. júla až 31. decembra). Predsedníctvo odovzdáme Malte.
