Mimovládka tvrdí, že aj napriek zákonu sú oznamovatelia chránení nedostatočne. Právnik z TIS Pavel Nechala má obavy z toho, že zákon bude platiť, no zodpovední ho budú plniť len formálne a reálne výsledky budú absentovať. TIS sa teda pozrela na to, ako si s ochranou oznamovateľov poradili inšpektoráty práce.
Fiktívne prípady
Poukazovanie na nekalé praktiky svojho zamestnávateľa sa môže zamestnancom trpko vypomstiť. Ak sa totiž rozhodnú nemlčať, často nesú podľa TIS tvrdé následky. Úlohou inšpektorátov práce je dohliadať na to, aby oznamovatelia nezákonných praktík neboli od zamestnávateľa potrestaní napríklad vyhodením z práce alebo iným postihom. Podľa zistení mimovládky je však činnosť inšpektorátov v tomto smere nedostatočná. Vláda tak vraj oznamovateľov chráni, ale len na papieri. „Inšpektorátom pridala nové povinnosti, nie však peniaze či ďalších pracovníkov,“ tvrdí TIS.
Mimovládka sa pokúsila činnosť inšpektorátov v tomto smere preveriť. Zaslali im prosby o radu, kde boli fiktívne prípady postihnutia oznamovateľov. Podľa nich však žiaden z inšpektorátov neodpovedal na žiadosť občana dostatočne rýchlo na to, aby oznamovateľ mohol požiadať o pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu. Ak totiž zamestnávateľ oznamovateľa prepustí, ten má len sedem dní na to, aby sa obrátil so žiadosťou na inšpektorát. Aké sú teda zistenia Transparency?
Do siedmich dní odpovedal na podnet len jeden inšpektorát, do 14 dní šesť inšpektorátov a dva odpovedali až po 14 dňoch, aj to po dodatočnom telefonáte. „Ani včasná odpoveď vo väčšine prípadov oznamovateľovi neposkytla potrebné informácie,“ uvádza mimovládka. Prečo? Podľa nich až dve tretiny inšpektorátov z podnetov nerozoznali, či môže ísť o oznamovateľa protispoločneskej činnosti a vo svojej odpovedi neinformovali o možnosti ochrany.
Rezort masívne využívanie neočakával
Prípady, s ktorými sa mimovládka rozhodla inšpektoráti preveriť, boli teda fiktívne. „Inšpektorát práce si prostredníctvom GRID kariet Sociálnej poisťovne vie overiť či osoba, ktorá píše, resp. je podpísaná, je zamestnancom príslušného subjektu, a teda či môže ísť o reálnu osobu,“ uviedla pre PL.sk Slavěna Vorobelová, hovorkyňa Národného inšpektorátu práce. Zároveň dodala, že ak niekto potrebuje informácie súrne, má možnosť „v rámci telefonických poradenstiev poskytovaných inšpektorátmi práce osloviť príslušný inšpektorát denne na číslach, ktoré sú zverejnené na webe, prípadne urgovať svoju žiadosť“.
To však nie sú jediné nedostatky. Podľa TIS chýbajú aj informácie pre potenciálnych oznamovateľov. Tak sa teda nemáme čudovať, ak sa na inšpektoráty žiaden z oznamovateľov so žiadosťou neobrátil. „Súčasný stav poukazuje na zlyhanie pri implementácií zákona v štátnej správe,“ vyhlásil Pavel Nechala, právnik TIS.
Zaujímalo sme sa o to, čo na to ministerstvo vnútra. Práve tento rezort zákon vypracoval. Ako sa uvádza na stránke ministerstva „zákon si kladie za cieľ prijatím ochranných opatrení motivovať zamestnancov oznamovať protispoločenskú činnosť, o ktorej sa dozvedeli v súvislosti so svojím zamestnaním. Predpokladá sa tiež zlepšenie odhaľovania protispoločenskej činnosti a jej páchateľov, a tým aj zníženie takto spôsobených škôd“. Minister vnútra Robert Kaliňák sa vyjadril, že aj takto sa vláda snaží zužovať priestor na korupciu. „Chceme tým, ktorí naberú odvahu, garantovať, že vieme ochrániť ich pracovné miesto, vieme ochrániť ich vzťahy, ktoré doteraz mali, tak aby sa nebáli a oznámili také konanie, ktoré je v rozpore či už s Trestným zákonom, alebo v rozpore s niektorými predpismi, ktoré sa týkajú správnych deliktov,“ uviedol Kaliňák. Zistenia Transparency však už tak ružovo nevyznejú.
„Ide len o prvý rok existencie tejto právnej úpravy, ktorá je na pomery Slovenskej republiky úplne nová. Aj skúsenosti zo zahraničia ukazujú na to, že prvý rok existencie ochranného systému je málo využívaný, pretože istý čas vždy trvá, kým sa nové možnosti vžijú do povedomia spoločnosti,“ odpísalo nám ministerstvo. Podľa neho možno zlepšovanie informovanosti a prístupu predpokladať postupom času. Rezort ďalej uviedol, že ani nepredpokladal masívne využívanie ochrany prostredníctvom inšpektorátov práce, pretože sa podľa jeho domnienky väčšina podnetov vyrieši v rámci vnútorného systému vybavovania podnetov u zamestnávateľa.
Web chce národný inšpektorát sprehľadniť
Mimovládka prišla aj riešením na zlepšenie situácie. Ministerstvo práce by malo preskúmať, či súčasné finančné a personálne kapacity stačia na to, aby inšpektoráty mohli chrániť oznamovateľov. Navyše, inšpektoráty by mali podľa TIS lepšie informovať o svojej úlohe pri ochrane. Takisto by mali zaručiť, že s oznamovateľmi aj budú komunikovať včas a poskytnú im všetky potrebné informácie. V súvislosti s týmto sme oslovili rezort práce, stanovisko ktorého sme ešte nedostali. A ako môže prísť k zlepšeniu informovanosti podľa rezortu vnútra? „K zlepšeniu informovanosti o ochrane pre oznamovateľov protispoločenskej činnosti môže prispieť aj medializácia pozitívnych príkladov o úspešne poskytnutej ochrane, ako aj činnosť Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ale aj takéto výstupy mimovládnych organizácií,“ pochválilo činnosť TIS ministerstvo. Podľa neho „všetci, ktorí prídu podať trestné oznámenie, ako aj všetci svedkovia pred výsluchom v trestnom konaní, sú poučovaní o možnostiach a podmienkach poskytovania ochrany“, dodalo ďalej pre PL.sk tlačové oddelenie ministerstva vnútra.
Hovorca ministerstva práce Michal Stuška pre PL.sk uviedol, že k zlepšovaniu povedomia o akejkoľvek záležitosti „výrazne napomáha vzdelávanie a šírenie informácií, a to aj o ochrane oznamovateľov. Potrebné osvetové aktivity o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti je určite potrebné opakovať, pri informovanosti širokej verejnosti vidíme nezastupiteľné miesto mimovládnych organizácií“, ocenil podobne ako rezort vnútra činnosť TIS.
O protispoločenskej činnosti zverejňuje informácie, ktoré sa týkajú oznamovania protispoločenskej činnosti a poskytovania ochrany podľa tohto zákona, na svojom webe Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré sa však podľa Stušku pri súčinnosti v tejto oblasti na ministerstvo neobrátilo.
Vorobelová uviedla, že „Národný inšpektorát práce pripravuje sprehľadnenie internetovej stránky vo vzťahu k verejnosti a zároveň začiatkom roka bude vydaná informačná brožúra o možnostiach a postupoch pre oznamovateľov protispoločenskej činnosti“.
