Vášáryová v Českej televízii uviedla, že utečenecká kríza zásadne poznamená našu budúcnosť, lebo po tom, čo sme predviedli, už vraj o sebe nemáme právo tvrdiť, že sme kresťania a pohostinní ľudia. „Ja mám dnes v e-maile 250 prosieb, aby sme v utorok pri hlasovaní zachránili psov. Ale nikdy som nedostala 250 e-mailov, aby sme zachránili 60-tisíc sýrskych detí,“ poznamenala opozičná poslankyňa.
Boli to práve tieto slová, za ktoré sa do Vášáryovej podľa jej vlastných slov všetci obuli. Herečku však lavína reakcií nerozhodila, pretože je vraj asi od 18 rokov vystavená anonymom, rôznym psychopatom a sociopatom. Čo ju ale prekvapilo, bolo obrovské množstvo pozitívnych reakcií na jej vystúpenie. „Hateri, ktorí bežne napíšu: ,Ty krava sprostá, hlupaňa, idiotka‘, sa vlastne začínajú ozývať až teraz, a to z oboch krajín,“ povedala Vášáryová.
Prístup Čechov a Slovákov k migračnej kríze označuje politička za davové šialenstvo, v ktorom sa prejavuje iracionálny strach mnohých ľudí. „Veď pred rokmi, keď sme prijali tisíce bosnianskych a kosovských moslimov, ktorí utekali pred vojnovými pomermi na Balkáne, sme to urobili bez akýchkoľvek podmienok a obáv. Zrejme sa teraz prejavila nepripravenosť strednej Európy podieľať sa na riešení celoeurópskych problémov. Napokon, sme v Európskej únii len niečo vyše 10 rokov,“ nachádza možné vysvetlenie.
Česi a Slováci = kolaboranti?
Množstvo reakcií sa týkalo aj zhodnotenia mentality českého a slovenského národa. Vášáryová totiž v rozhovore pre Českú televíziu uviedla, že ľudia v strednej Európe naprieč dejinami ukázali, že sú za funkciu alebo inú výhodu ochotní vzdať sa čohokoľvek. „Sme ochotní kolaborovať, za malú istotu sa vzdáme čohokoľvek. Budeme hajlovať s katolíckou cirkvou a za pár rokov budú tí istí ľudia zatvárať kláštory a vykladať, aké je to tmárstvo. Musíme si uvedomiť, že tohto sme my v strednej Európe schopní,“ uviedla herečka.
V rozhovore pre Katolický týdeník Vášáryová ďalej priznala, že našu neschopnosť vzoprieť sa nedokáže vysvetliť, nie je vraj etička ani moralistka. „Môžeme si pripomenúť, že za vyhnaním Židov boli aj snahy privlastniť si ich majetok, teda chamtivosť. O dnešnej situácii hovorím, že je to prejav revolúcie zvýšených očakávaní – každý z nás by chcel niečo viac, viac materiálnych aj nemateriálnych hodnôt. Ale prečo sme si ako Bulhari alebo dánsky kráľ nepripli v roku 1941 všetci žltú hviezdu? Neviem,“ poznamenala.
„Necítim sa byť žiadnou hovorkyňou, nehovorím k národu. Stať sa falošným morálnym svedomím určitej skupiny ľudí by bolo to najhoršie, čo by sa mi mohlo stať. Hlavne zo mňa nerobte sväticu ani moralistku,“ zdôraznila na záver.
Celý rozhovor si môžete prečítať TU
autor: luš
