„Kampaň SDKÚ ma top casting!!! Dokonalosť sama! Aj Fellini by sa mal čo učiť #milujemsrandovnebilbordy?“ aj takéto sú ohlasy na predvolebnú kampaň Frešovej strany SDKÚ-DS, ktorej preferencie padli hlboko pod hranicu zvoliteľnosti.
Slovenskí voliči však obdobne reagujú aj pod fotografiami potenciálnych kandidátov na poslanecké miesta do Národnej rady zverejnených na fanúšikovskej stránke strany. A čuduj sa svete, facebookový cenzor SDKÚ asi pozabudol na neznámeho politika Lukáša Tisoňa. Ten pri svojej fotografii uvádza.
LUKÁŠ TISOŇ: SOM ZMENA PRE SPRAVODLIVOSŤ
Volám sa Lukáš Tisoň a v parlamente presadím tieto zmeny pre spravodlivosť:
- dostupná a rýchla spravodlivosť
- vrátime dôveryhodnosť súdom
- skrátime trvanie sporov
- ochránime subdodávateľov
Pod jeho fotografiou totiž ponechal aj hanlivé statusy a voliči mu to dali poriadne vyžrať.
„On už c*hujovo vyzerá,“ píše aj s preklepom Vladimír.
„Ty hej, štvoroký d*bko,“ píše Noro, ktorý je na profilovej fotografii zamaskovaný v uniforme.
Medzi vulgarizmami sa však nájdu aj inteligentnejšie komentáre bez nadávok. „Si zmena. Určite. Zmena v čom? Choďte už s tým klamstvom a tou špinou niekam. Zvoľte sa sami. Rozdeľte si kreslá a šafárte, ako sa vám páči. Prečo? Lebo obyčajný človek vás okrem volieb nezaujíma,“ píše evidentne rozčarovaný volič Juraj.
Humorne pôsobí aj komentár istého Martina bez profilovej fotky. „Nie, nie si,“ odkazuje na slogan Som zmena a dodáva: „Si rovnaký prisluhovač iluminátov ako všetci.“
Na druhej strane, našli sa aj jeho podporovatelia. „Fandím mladým, nezaťaženým minulosťou,“ píše Kristína.
A čo na to odborníčka? Kampaň SDKÚ-DS zanalyzovala aj doktorka politológie a pedagogička na Akadémii médií Gabriela Mezeiová.
„SDKÚ a ich billboardové hlavy vzbudili veľkú pozornosť, ktorá sa však zrejme nepretaví do náklonnosti. Nejde tak ani o tie hlavy, ako skôr o ich nepochopiteľný odkaz. Ulice sú síce zaplavené mladými sympatickými tvárami s odkazom ako „Zmena pre mladých“, ale akú zmenu majú tie hlavy na mysli? Kde sú tie časy úžasných nápadov z obdobia, ako napríklad Dzurindova jazda bicyklom naprieč ultra-mečiarovskými dedinami, v ktorých ho dôchodcovia opľúvali, ale vždy sa našlo viac mladých, ktorí sadli na bicykel a aspoň pár kilometrov sa viezli spolu s ním?“ pýta sa.
