Utečenecká kríza hýbe Európou. Server Česká justícia informoval o uniknutom alarmujúcom dokumente nemeckých tajných služieb, v ktorom varujú, že “integrácia takej veľkej skupiny nie je možná”. A ak väčšie množstvo ľudí prestane dodržiavať zákony, upadne Nemecko pre politiku Angely Merkelovej do chaosu. Prisťahovaleckou politikou sa vyrábajú extrémisti a ľudia sa radikalizujú, uvádza tiež dokument. Máme sa obávať chaosu, rastu extrémizmu a nárastu počtu “no go” zón, ako to poznáme z Francúzska?
Obávať sa nie je správny termín. Musíme sa na všetky tieto negatívne dôsledky pripraviť. Západná Európa sa v ostatných päťdesiatich rokoch nedokázala vyrovnať s negatívnymi dôsledkami imigrácie moslimov, hoci prichádzali postupne počas niekoľkých desaťročí. S takou humanitárnou, sociálnou a vo svojich dôsledkoch aj politickou katastrofou si súčasné západoeurópske politické elity neporadia. Nevylučujem, že sa im situácia vymkne z rúk a prejde do krvavého extrému.
Nekontrolovateľný prílev ilegálnych migrantov bude mať zásadný vplyv na budúcnosť Európskej únie. Tá sa najprv rozdelí na dve nerovnaké časti, ktorých hranice budú kopírovať bývalú železnú oponu a potom sa pravdepodobne rozpadne. Poľské voľby názorne ukazujú, aké politické sily privedie apokalyptická vlna “utečencov” k moci na východe a neskôr tiež na západe EÚ. Kombinácia vypätého nacionalizmu, návrat k plnohodnotnému sociálnemu štátu, dôraz na rovnosť všetkých občanov, odmietanie migrácie sú úplne nezlučiteľné so snahou súčasného vedenia EÚ o “riedenie” etnicky príliš homogénnych východoeurópskych krajín a likvidáciu už oslabeného sociálneho štátu vo všetkých krajinách Únie. Štatistické údaje, napr. z Dánska ukazujú, že moslimskí imigranti spotrebúvajú osemkrát viac sociálnych výdavkov na hlavu ako zvyšok populácie. Súčasný masívny prílev záujemcov o sociálnu pomoc nedokáže žiadna európska ekonomika financovať. Prisťahovaleckú politiku EÚ by sme mali považovať za najväčšie bezpečnostné riziko pre náš kontinent od skončenia druhej svetovej vojny.
Podľa celého radu indícií panujú vo vnútri Európskej ľudovej strany konflikty a stále podráždenejšia diskusia pre utečencov. Na zjazde EĽS kritizoval Šéf Európskej rady Donald Tusk európskych lídrov za naivitu. Otvorenosť sa podľa neho rovnala bezmocnosti a sloboda chaosu. Do toho vystúpil nemecký minister Schäuble s tým, že nálada medzi radovými členmi vo vládnucej CDU je dramaticky zlá a môže sa ešte zhoršiť. Ako to všetko vnímať? Možno v tom vidieť náznaky možnej zmeny politiky?
Váhavosť a neschopnosť vedenia únie nemá v európskych dejinách žiadnu analógiu. Súčasní vedúci predstavitelia sú ešte horší, než bola komunistická nomenklatúra na konci osemdesiatych rokov. Obávam sa, ze sa budú tak dlho dohadovať o prisťahovaleckej politike, až v uliciach veľkých európskych miest vypukne niečo podobné tomu, čo sa pred desiatimi rokmi stalo na parížskych predmestiach – taká malá občianska vojna. Po nej dôjde k výmene politických elít.
Situácia sa zhoršuje aj medzi migrantmi, častejšie dochádza medzi nimi k násiliu, bitkám, podľa jedného výskumu pracovného trhu v Nemecku sú utečenci pre tamojší trh nepoužiteľní. Do akej miery dôjde aj vďaka tomuto buď k sprísneniu celkovej migračnej politiky (predovšetkým k zlepšeniu ochrany hraníc), alebo naopak, k otvoreniu “európskej náruče” pri prijímaní migrantov? Nakoľko je pravdepodobná podpora veľkých utečeneckých táborov mimo Európy a deportácia utečencov z Európy do nich?
Dnes som sa dočítal, že deportácie nežiaducich “utečencov” viaznu na tom, že nemajú cestovné doklady a krajiny ich pôvodu im ich odmietajú vydať, lebo nepoznajú identitu týchto ľudí. Zdravý rozum nám hovorí, že hlavný zádrhel je v tom, že sa ľudia bez dokladov dostali až do Nemecka. No oficiálne stanovisko znie tak, že ľudí bez cestovných dokladov nemožno deportovať. Takto sa po bruselsky skončí každá snaha problém nelegálnej migrácie vyriešiť. Jaroslav Hašek by sa dnes asi mlátil do hlavy, že pri vymýšľaní absurdných situácií prejavil tak málo fantázie.
Významnou témou je ruská vojenská intervencia v Sýrii. Ako vyzerá aktuálna situácia? Baššár Asad je ochotný vypísať nové voľby, keď dôjde k porazeniu IS. Rusko a USA sú vraj ochotné sa dohodnúť na určitej miere spolupráce. Čo to všetko môže naznačovať o budúcom vývoji?
Zatiaľ som k tamojšiemu vývoju dosť skeptický. Vedú ma k tomu dva dôvody: ten prvý predstavuje fakt, že vojna “by proxy” medzi Spojenými štátmi a Ruskou federáciou sa preniesla z východnej Ukrajiny do Sýrie. USA sa snažia Asada zvrhnúť, RF naopak udržať. Ťažko možno odhadnúť, kde sa tam nájde priestor pre vzájomnú spoluprácu oboch veľmocí. Snáď v bojoch proti Islamskému štátu. Ten však nepriamo podporujú americkí spojenci – Saudská Arábia a Turecko…
Veľa je počuť o Izraeli, ktorého prezident bol pred týždňom na návšteve ČR. Premiér Netanjahu ide tvrdo proti Iránu a šokoval výrokom, že k holokaustu Hitlera presvedčil palestínsky mufti Amín al-Husajní. Jeruzalemom tiež zmietali násilnosti, na ktorých ukončenie vyzval nielen izraelský premiér, ale aj americký minister zahraničia John Kerry. Ide “len” o občasný scenár v nepokojnom regióne alebo sa máme pripraviť na väčšie problémy?
Začínajúca tretia intifáda Palestínčanov proti Izraelu asi súvisí so situáciou v Sýrii. Mohol by to byť nepriamy signál, že ruský zásah je relatívne úspešný, takže radikálni islamisti sa takto snažia blokovať možnú rusko-izraelskú vojenskú spoluprácu v boji proti Islamskému štátu. Preto je potrebné sa pripraviť na ďalšie problémy.
Saudská Arábia začína mať pre padajúce ceny ropy vážne hospodárske problémy. V kráľovstve, ktorému podľa mnohých analytikov vládne kráľovská rodina v štýle oligarchickej skupiny, holduje kokaínu, popravuje ako na bežiacom páse, s ľudskými právami si neláme hlavu a zrejme aktívne podporuje teroristické skupiny na Blízkom východe aj v Európe. Ako sa s tým vyrovnať? A ako nazerať na uvedené “typické” javy fungovanie kráľovstva, ktorého výrazným spojencom sú USA?
Saudská Arábia je v čele Rady pre ľudské práva OSN. Vrelo odporúčam pozrieť sa, ktoré doterajšie aktivity zavrhli ako odporujúce duchu islamu. A ich hlavný spojenec proti tomu neprotestoval. Inu, Quod licet Iovi…
Na Ukrajine skončili komunálne voľby. Účasť bola nízka, v niektorých východných oblastiach sa vôbec nevolilo a k zmareniu hlasovania došlo dokonca aj v Mariupole, ktorý má pod kontrolou ukrajinská armáda. Celková situácia Ukrajiny je stále tragická; Kyjev nemá pod kontrolou Donbas, blíži sa zima, korupciu nikto nelikviduje a ľudia sú naštvaní. Čo to naznačuje? A ako hodnotíte, že ukrajinská kríza v podstate už nie je mediálna téma?
Už som to spomenul, zástupná vojna medzi USA a RF sa preniesla z Ukrajiny do Sýrie ako výhodnejšieho bojiska, kde možno vyskúšať aj iné druhy zbraní. Ukrajinu čakajú ťažké časy a Európsku úniu veľké výdavky. A prečo by sa svetové médiá mali zaoberať krajinou na pokraji rozpadu? To je smutná a znepokojujúca téma, nie je však sexi.
Skončili sa pozorne sledované parlamentné voľby v Poľsku, kde vyhrala opozičná konzervatívna strana Právo a spravodlivosť, z ktorej vzišiel aj nový prezident Andrzej Duda. Čo z toho vyvodzovať? Čo sa zmení z hľadiska riešenia migračnej krízy? Rastie šanca na odmietnutie stáleho povinného mechanizmu kvót, ktoré presadzuje Merkelová?
Poľsko ukazuje, kam sa bude politicky posúvať celá Európa – k nacionalizmu a renesancii sociálneho štátu. Súčasné európske politické elity skončia rovnako ako poľskí socialisti. A ďalší osud EÚ je veľmi neistý.
Aj niektoré prounijné štruktúry začínajú varovať pred rozkolom medzi európskymi elitami a bežnými ľuďmi a rastie podpora radikálnych hnutí. Možno od súčasných lídrov a vedení štátov očakávať vypočutie nálad a názorov väčšiny obyvateľstva, ktoré je naladené proti masívnemu prijímaniu utečencov, alebo budú súčasný prístup Merkelová a ďalší lídri pretláčať silou?
História nás učí, že politické režimy, ktoré sú neschopné vnímať názory svojich občanov, sa zvyčajne snažia v poslednej fáze svojej existencie presadzovať svoju politiku silou. Alebo aspoň hrozbami. Pozorujeme to aj dnes.
