Na komisiu sa pred dvoma týždňami obrátila Občianska konzervatívna strana (OKS) s dvoma otázkami, ktoré sa týkali výkladu zákona o volebnej kampani. Prvá otázka sa týkala postavenia politických strán, ktoré v parlamentných voľbách nekandidujú samostatne, ale ich kandidáti kandidujú na kandidačnej listine inej politickej strany. Štátna komisia rozhodla, že takáto samostatne nekandidujúca politická strana sa z hľadiska zákona o volebnej kampani nemá posudzovať ako politická strana, ale ako takzvaná tretia strana. Treťou stranou môže byť fyzická osoba, fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktoré sú zaevidované štátnou komisiou. Kandidujúca politická strana aj tretia strana sú povinné náklady na volebnú kampaň hradiť z prostriedkov na transparentnom účte. Finančný limit nákladov na kampaň v parlamentných voľbách je pre politickú stranu stanovený na tri milióny eur, pre tretiu stranu na 100-tisíc eur. Tretia strana však na rozdiel od politickej strany nemá povinnosť predkladať záverečnú správu.
V druhej otázke sa OKS pýtala štátnej komisie, aké je v parlamentných voľbách postavenie kandidátov z hľadiska ich možnosti viesť volebnú kampaň. Štátna komisia uviedla, že vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a vo voľbách do Európskeho parlamentu nekandidujú kandidáti, ale politické strany. Kandidáti teda nevedú volebnú kampaň samostatne, ale volebnú kampaň vedú politické strany, na ktorých kandidačných listinách sú kandidáti.
“Z rozhodnutia štátnej komisie vyplýva, že kampaň kandidátov sa ocitla plne v rukách politických strán. Ak sa napríklad politická strana rozhodne, že neumožní svojim kandidátom viesť individuálne volebné kampane, nebudú tak môcť jednotliví kandidáti urobiť samostatne. Ak sa politická strana rozhodne, že niektorých kandidátov zvýhodní oproti iným kandidátom tým, že im umožní viesť aj individuálnu volebnú kampaň v rámci volebnej kampane strany, kým iným kandidátom to neumožní, bude môcť v zmysle rozhodnutia štátnej komisie takto postupovať,” tvrdí Dostál s tým, že je otázne, či takýto výklad zákona o volebnej kampani je v súlade s článkom Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti“.
Paradoxným dôsledkom výkladu zákona štátnou komisiou je podľa Dostála skutočnosť, že ako tretia strana bude môcť viesť volebnú kampaň aj akákoľvek obchodná spoločnosť alebo nekandidujúca fyzická osoba. Fyzická osoba, ktorá v príslušných voľbách kandiduje, však bude môcť viesť vlastnú kampaň iba v prípade, že jej to kandidujúca politická strana umožní. “V dôsledku minuloročného schválenia zákona o volebnej kampani a jeho minulotýždňového výkladu štátnou komisiou tak dochádza k neodôvodnenému posilneniu postavenia politických strán voči jednotlivým kandidátom, tvrdí Dostál.
