Voľby majú určiť podobu lokálnej politiky na nasledujúce dva roky. Potom sa počíta s tým, že nadobudne platnosť dramaticky pripravovaná decentralizácia a na rad prídu nové voľby, ktoré určia nové usporiadanie Ukrajiny ako unitárneho, ale aj decentralizovaného štátu. Tohtoročné voľby sa konali rok po posledných parlamentných voľbách a skoro dva roky od začiatku Euromajdanu v novembri 2013. Ten sľuboval Ukrajincom lepšiu budúcnosť, reformné úsilie (vrátane nevyslovenej „revolúcie“ v oblasti politickej kultúry) a plné preorientovanie krajiny smerom na Západ – k EÚ a k hlavnému ukrajinskému spojencovi – USA.
Politika bez občanov: účasť pod 50 percent
Na prvý pohľad bola volebná účasť v tohtoročných voľbách prekvapujúca, keď dosiahla 46,62 percent oprávnených voličov. Odhady pritom počítali s účasťou okolo 74 percent, aj keď asi 27 percent z opýtaných si účasťou nebolo celkom istých a podľa všetkého nakoniec naozaj neprišli k urnám. Tento výsledok pokoril aj ten „janukovyčovský“ z roku 2010, keď ku komunálnym voľbám prišlo asi o dve percentá oprávnených voličov viac.
Vzhľadom na účasť vo voľbách sa prejavujú prvé regionálne rozdiely: západná Ukrajina (Ľvov, Ternopil, Volyne a Ivano- Frankovsk) mala vysokú volebnú účasť, a to 52 až 56 percent. Hlavné mesto Kyjev nijako nezažiarilo s účasťou 42 až 44 percent oprávnených voličov. Najmenšia volebná účasť – niečo okolo 30 až 35% – bola na východe krajiny (Doneck a Luhansk, kde ale nejde o kompletné počty oprávnených voličov pre vojnu). Avšak malá účasť bola aj v Chersonskej a Nikolajevskej oblasti (38 – 37%). Neúčasť voličov ani nie dva roky od „demokratickej revolúcie“, ktorá mala “zgruntu” zmeniť Ukrajinu, isto nie je dobrým signálom. Zdá sa, že viac ako polovica ukrajinských voličov neprejavila záujem o účasť na politickom procese na komunálnej úrovni.
Mariupolský a Charkovský problém
Voľby sprevádzali niektoré incidenty, ktoré však oficiálne nemali narušiť ich výsledky. Z OBSE a tiež z Washingtonu zaznela spokojnosť s ich prevedením. Najzávažnejší problém sa týkal mesta Mariupol, kde sa nakoniec pre pokusy o machinácie s volebnými lístkami voľby nekonali a boli odložené. Odložené boli pre problémy s ich legálnou organizáciou aj v Krasnoarmejsku.
Príklad juhoukrajinského Mariupolu nie je nezaujímavý. Mariupol je monokultúrne mesto, kde pôsobia tri veľké firmy vo vlastníctve oligarchu Rinata Achmatova. Achmatov patrí medzi tých, ktorí na Euromajdane politicky a inak prehrali. Pokus podnikového kandidáta (a nie ako kedysi neutrálnej figúrky) kandidovať spolu s faktom, že volebné lístky boli vytlačené v tlačiarni spojenej s jedným z metalurgických závodov Achmatova, vzbudili protesty pre podozrenie z falšovania volieb. To viedlo k ich odkladu. Vrchná rada musí teraz nájsť pohotové riešenie, aby sa voľby mohli v Mariupole uskutočniť znova.
Okrem správ o niektorých bizarných situáciách či o nakupovaní hlasov, ktoré neboli podľa ukrajinských médií ničím ojedinelým, vznikla zvláštna situácia v Charkove, kde boli kandidáti z opozičného bloku pripustení len k časti volebného procesu (volieb do oblastného zastupiteľstva), ale nemohli sa zúčastňovať napríklad na voľbách starostov. Hrozí, že Opozičný blok dá takýto postup na súd.
Ďalšia regionalizácia Ukrajiny?
Pre Ukrajinu bola vždy typická regionálna roztrieštenosť, čo sa týka volebnej podpory politických subjektov. Tá viedla k politickej polarizácii, do ktorej sa premietalo, okrem iného, odlišné videnie vlastnej ukrajinskej štátnosti (unitárna Ukrajina s orientáciou na Západ a jedným štátnym jazykom verzus federatívna Ukrajina s orientáciou na Východ a ruštinou ako druhým štátnym jazykom).
Po celý čas tu bola v podstate prítomná značná regionalizácia ukrajinskej politiky s hlavnými ťažiskami konfliktu medzi západom a východom krajiny a ambivalentnou pozíciou stredu a juhu (okrem Krymu). Bola tu oranžová Ukrajina a modrá Ukrajina. Porošenkova postmajdanovská vláda systematicky využíva donbaský konflikt, aby krajinu stmelila pomocou patriotizmu, ukrajinizácie v jazykovom aj kultúrnom zmysle, hľadania vonkajších príčin ukrajinských problémov a s ním spojenom obraze nepriateľa v podobe Ruska.
V komunálnych voľbách stále existuje regionalizácia ukrajinskej politiky, ktorá je ešte viac zrejmá. Podľa všetkého sa Porošenkovým snahám urobiť zo svojej prezidentskej strany Blok Petra Porošenka – Solidarita skutočne celoukrajinskú politickú silu, darí len čiastočne. Podobne neúspešné sú pokusy anulovať vplyv regionálnych oligarchov na ukrajinskú politiku, a tým ju demokratizovať. Naopak, zdá sa, že komunálne voľby môžu podčiarknuť rivalitu Kolomojskij verzus Porošenko.
Regionálny trojuholník: Ľvov-Dnepropetrovsk-Charkov
Na Ukrajine v rámci komunálnych volieb vznikol trojuholník regionálnych politických strán na osi Ľvov-Dnepropetrovsk-Charkov. Prvou z nich je úspešná strana ľvovského starostu Andreja Sadového Svojpomoc. Tá zasadá v súčasnej vláde ako člen vládnucej koalície a jej hlavné zázemie je na západe krajiny. Svojpomoc podľa neúplných výsledkov volieb bodovala predovšetkým na mestskej úrovni vo Ľvove, kde Sadovyj obhájil snáď už v prvom kole pozíciu starostu mesta. Svojpomoci potom konkuruje ďalší regionálny líder – Jediné centrum – Zakarpatsko.
V Dnepropetrovsku vznikla politická strana Ukrop (Strana ukrajinských patriotov), za ktorou stojí oligarcha Igor Kolomojskij. Jej hlavným cieľom je kontrolovať na komunálnej úrovni práve oblasť Kolomojského záujmov v Dnepropetrovskej oblasti. Práve tu sa čaká dramatický súboj v druhom kole medzi Borisom Filatovom z Ukropu a Alexandrom Vikulom, kandidujúcim za Opozičný blok. V prvom kole to vyzerá tak, že o niečo väčšiu podporu mal Vikul. Okrem toho sa zdá, že Opozičný blok získal podporu okolo 30 percent a Ukrop len 25 percent hlasov do dnepropetrovského mestského zastupiteľstva. Neprekvapivo má BPP podporu len niečo okolo 6 percent.
Do trojuholníka týchto troch regionálnych síl patrí konečne aj charkovská strana Obrodenia, ktorá bola volebnou platformou starostu Charkova Gennadija Kernesa. Ten zrejme svoju pozíciu v tohtoročných voľbách obháji. Obrodenie je stranou, kam sa uchýlila časť Regionalu (bývalí politici janukovyčovskej Strany regiónov), ale je záujmovo spojená s oligarchom Kolomojským.
Oficiálne výsledky ukrajinských volieb nie sú zatiaľ známe, volebné komisie sčítavajú volebné lístky a postupne oboznamujú verejnosť s predbežnými výsledkami. Čo je však zatiaľ zrejmé podľa nekompletných správ a odhadov, ktoré sa objavujú v ukrajinských médiách?
Hlavné výsledky volieb podľa odhadov
Pozíciu si udržala na komunálnej úrovni nacionalistická strana Sloboda, ktorá má predovšetkým zázemie na západe Ukrajiny. Zdá sa ale, že nabrala podporu napríklad v Kyjeve, kde jednoznačne dominuje Porošenkov Blok. Napríklad v Ľvove získala Sloboda podporu 10 až 12 percent. V Kyjeve (kde oneskorene sčítali lístky) sa špekulovalo o asi 10-percentnej podpore.
Na druhe strane, Radikálna strana O. Ljaška nemôže vidieť komunálne voľby ako svoj úspech. Podľa doterajších informácií pre ňu boli tieto tieto voľby volebným prepadákom. Pravý sektor sa na voľbách nezúčastnil.
Veľký návrat Tymošenkovej Vlasti sa zrejme konať nebude, aj keď strana si uchovala svoje miesto na ukrajinskej politickej mape ziskom zastupiteľských miest. V prípade veľkých miest a strategického súboja o pozície ich starostov sa ale Vlasti nijak zvlášť nedarilo.
Na programe dňa asi nebude ani „veľký revanš“ opozičného bloku, ktorý je priamym pokračovateľom Strany regiónov. Túto, na východe a juhu zakotvenú, stranu vývoj po Majdane na Ukrajine v podstate (nie, že by na to neboli dôvody) kriminalizoval. Dnepropetrovsk (a tiež Záporožie) ale ukazuje, že Opozičný blok má stále svoje pozície na východe a čiastočne i na juhu krajiny. Prekvapivo to vyzerá napríklad vo Slavyanskayi a tiež v Lysičansku na jasné víťazstvo OB.
Prezidentská strana BPP je podľa očakávania lídrom volieb. Dobré výsledky získala v mestách vedľa Kyjeva, v Kirovograde, Ivano-Frankovsku, v Záporoží (kde má ale silného konkurenta z Opozičného bloku) a aj v Odese, Užhorode, v Poltave a Černigove. Pre prezidenta je kľúčový Dnepropetrovsk, kde je pre neho nevýhodné víťazstvo Kolomojského (Filarov a Ukrop). Naopak, nemenej významný Charkov na východe krajiny je pre BPP stratený. Podpora BPP tak kopíruje do značnej miery geografiu „oranžovej“ Ukrajiny (preberá predovšetkým voliča Vlasti a Udaru). Viac ale povedia kompletné výsledky a tiež druhé kolo volieb starostov, ktoré je naplánované na 15. novembra.
Ako pikantný dodatok, ktorý ale, bohužiaľ, ilustruje mieru reformného či dokonca „revolučného“ pokroku na Ukrajine, je skutočnosť, že v Zakarpatskom Mukačeve možno očakávať suverénne víťazstvo kandidáta (62% podpora) na starostu Andreja Baloga, syna poslanca a podnikateľa Viktora Baloga. Ten je všeobecne považovaný za hlavného patróna tohto regiónu. Moc miestnej dynastie Balog tak – zdá sa – ani tieto voľby nijako zvlášť neoslabili…
