Ako uvádza Zdechovský, počas svojich ciest mal možnosť na vlastné oči vidieť, aká je situácia medzi utečencami a ekonomickými migrantmi. Vo svojom blogu priniesol zážitky z Cypru a Grécka. Prvá krajina ja najbližším štátom Európskej únie pri Sýrii, sužovanej vojnou a Islamským štátom, druhá je jedným z prvých kontaktov utečencov s európskou zemou.
Pasy po mŕtvych
Podľa Zdechovského sa na Cypre nedajú nájsť takmer žiadni utečenci. Ak sa tam predsa len nachádzajú Sýrčania, tak tu žijú a pracujú legálne. „Navyše, po tom, ako Angela Merkelová vyhlásila, že Nemecko príjme všetkých sýrskych utečencov, väčšina z tých, ktorí nemali prácu, odišla do Európy,“ píše europoslanec. A ako sa vlastne taká cesta uskutočňuje? Zo začiatku sa utečenci nachádzajú v Turecku alebo Jordánsku. Tu už úradujú prevádzači, ktorí od nich zinkasujú niekoľko stovák eur, podľa Zdechovského 300 až 500.
Utečenecká kríza je krízou aj v tom, že utečencov začína byť nekontrolovateľne veľa. Je to aj preto, že k tým, ktorí skutočne utekajú pred hrozbou vojny, sa pridávajú aj tí, ktorí nutne azyl nepotrebujú. S tým potom súvisí zneužívanie pasov. Hodnota sýrskeho pasu, ktorí chcú mať Pakinstanci či Indovia dosahuje podľa Zdechovského 300 až tisíc eur. Je totiž známe, že azyl v Európe získajú skôr Sýrčania, ktorí majú skutočný dôvod na útek zo svojej krajiny. Ostatní utečenci to potom, takpovediac, zneužívajú. Pasy majú podľa europoslanca po niekom, kto zomrel pri vojnovom konflikte. Potom je už ťažké odhadnúť, kto je naozaj Sýrčan, a kto nie.
Aténske „cestovné kancelárie“
Ďalším nevyhnutným artiklom na ceste do bájnej Európy je mať moderný telefón a informácie. „Utečenci dostanú prístup do aplikácie alebo skupín na Facebooku, kde si potom vymieňajú informácie, kam a ako sa vydať,“ odhaľuje praktiky Zdechovský. Po tom všetkom nasleduje finálna, no zároveň najnáročnejšia časť cesty – ako sa dostať na starý kontinent. To, čo je najnáročnejšie, je práve trasa z Turecka do Európy, ktorá stojí podľa Zdechovského 100 až 300 eur. V najhoršom prípade skončia utečenci na niektorom z gréckych ostrovov, odkiaľ sú transportovaní do vnútrozemia a bez registrácie sa posielajú ďalej. Aj tu však treba počítať s ďalšími výdavkami, len záchranná vesta stojí vraj 350 eur.
V Grécku funguje s utečencami tiež dosť výhodný biznis. V hlavnom meste Atény fungujú podľa Zdechovského niečo ako cestovné kancelárie, ktoré inkasujú od utečencov 35 až 50 eur za to, že utečencov dostanú na macedónske hranice a podobne je to vraj aj v iných krajinách. Keď si to zrátame potiaľto, výsledná suma aj s pasom a záchrannou vestou pri najnižších nákladoch presahuje 1 000 eur. To však nie je všetko. Podľa Zdechovského utečencov „skásnu“ aj v samotnom Macedónsku, kde za prevoz k srbským hraniciam vraj pýtajú 20 až 25 eur. Čím bližšia krajina k zasľúbenému Nemecku, tým sa eurá nabaľujú. Napríklad za prevoz k chorvátskym hraniciam to má byť 30 až 40 eur. Odtiaľto sa už utečenci môžu dostať do policajného autobusu k slovinskej alebo maďarskej hranici a odtiaľ k rakúskej.
Aj dobrovoľníci hovoria, že Rakúšania sa k utečencom správajú diametrálne odlišne ako napríklad Maďari. Preto podľa Zdechovského už nemôže byť problém, že z Rakúska sa dostanú vlakom či autobusom do vysnívaného Nemecka, kam prúdia utečenci dennodenne v tisícoch.
Hyenizmus najhrubšieho zrna
Ak sa však podľa europoslanca bude správať Grécko tak ako doteraz, nikdy utečeneckú krízu nevyriešime. Ako totiž uviedol, z ich prístupu bol poriadne sklamaný. „Práve Grécko, ktoré je prvou krajinou EÚ, do ktorej sa utečenci dostanú, vôbec s prevádzačmi nebojuje a necháva ich voľne prejsť. Zarábať na zúfalých ľuďoch je najväčší hyenizmus,“ kritizuje Zdechovský. Podľa neho treba zastaviť balkánsku cestu a jednoznačne oddeliť utečencov od ekonomických migrantov. V tomto je však kľúčová spolupráca Turecka a Grécka, najmä ale Turecka. „Bez dohody s ním sa súčasný obrovský prílev nelegálnych migrantov jednoducho nezastaví,“ dodáva.
Celý blog Tomáša Zdechovského si môžete prečítať TU.
