Balkán je v utečeneckej kríze časovanou rozbuškou. Ak nezačneme robiť konkrétne kroky, tak sa Európa začne rozpadať, varujú balkánski lídri

    0
    Utečenci smerujúci do Rakúska (Autor: SITA)

    K najčastejšie využívaným tranzitným krajinám, cez ktoré sa utečenci už mesiace valia do Európy, patria štáty bývalej Juhoslávie. Práve cez ne vedie takzvaná balkánska cesta. Chorvátsko, Srbsko, Slovinsko a ďalšie štáty na juhu Európy, ktoré majú utečenci po ceste do bohatších európskych krajín, sa už nezvládajú ďalej starať o masy ľudí volajúcich po lepších životných podmienkach. Tie im utečenecké tábory a záchytné strediská poskytnúť nedokážu. Preto rastie nespokojnosť a objavujú sa nepokoje. Migranti v Slovinsku pred týždňom podpálili stany len preto, aby dokázali, že v krajine nechcú zostať.

    Európe hrozí rozpad

    Práve Slovinsko sa stáva v utečeneckej kríze časovanou bombou. Za 10 dní prišlo do tejto balkánskej krajiny vyše 70-tisíc migrantov. Európska únia podľa slovinskej vlády neposkytuje krajine dostatočnú pomoc a to môže spôsobiť ešte väčšie problémy. „Ak nezačneme robiť konkrétne kroky, tak sa Európa začne rozpadať,“ povedal slovinský premiér Miro Cerar po stretnutí lídrov Európskej únie a balkánskych krajín v Bruseli.

    Balkánsky polostrov, cez ktorý sa len od polovice septembra privalilo do Európy viac ako štvrť milióna ľudí, je momentálne kľúčovým hráčom pri zvládaní utečeneckej krízy. Pribúdajúci migranti však spôsobujú napätie nielen v samotných utečeneckých táboroch, ale aj medzi jednotlivými balkánskymi krajinami. Slovinci ostro kritizovali Chorvátov za to, že na ich hranice odvážali tisícky utečencov bez toho, aby na to upozornili, ale ani Chorváti nemajú veľa iných možností. Práve k nim totiž mieria utečenci, ktorí chcú obísť plot postavený Maďarmi na hraniciach so Srbskom. V sobotu ich do Chorvátska prišlo za jediný deň takmer 12-tisíc.

    Blíži sa zima

    Nie všetci utečenci, ktorí prídu do Európy, však majú šancu dostať sa ďalej na Západ a tu nastáva problém s ich ubytovaním. Navyše sa blíži zima, ktorá býva na Balkáne pomerne chladná a teploty bežne klesajú niekoľko stupňov pod nulu. V takýchto podmienkach bude život v stanových táboroch na Balkáne prinajmenšom komplikovaný, ak nie úplne nemožný. Európska únia preto prisľúbila, že vytvorí miesto pre ďalších 100-tisíc utečencov v záchytných centrách. „Snažíme sa odvrátiť hroziacu humanitárnu krízu a zvládnuť túto dramatickú situáciu,“ povedal predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker po nedeľňajšom stretnutí s balkánskymi lídrami. Podľa portálu Euobserver Grécko prisľúbilo, že do konca roka vytvorí miesto na ubytovanie 30-tisíc nových migrantov a Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov poskytne ďalších 20-tisíc.

    Rozhodnutia Bruselu, o účinnosti ktorých kritici Európskej únie nahlas pochybujú, padli v čase, keď sa na internete objavili zábery z chorvátsko-slovinskej hranice odkrývajúce skutočný rozsah utečeneckej krízy. Letecké zábery z dronu sú z blízkosti obce Rigonce, ktorá sa stala jedným z krízových centier pre utečencov v Slovinsku.

    Podobné problémy ako Slovinsko a Chorvátsko má aj Srbsko, ktoré tiež leží na trase používanej utečencami. „Čo budeme robiť so státisícmi týchto ľudí?“ pýtal sa predstaviteľov Európskej únie srbský premiér Aleksandar Vučić. Z rokovaní vyplynulo, že v prípade, ak sa európskym lídrom nepodarí spomaliť príliv migrantov, hrozí zatvorenie hraníc. Je tu však ešte jeden oveľa vážnejší problém a tým je fakt, že krajiny ako Srbsko, Rumunsko či Bulharsko sa odmietajú stať akousi nárazníkovou zónou, ktorá by chránila zvyšok Európy pred utečencami. „Ak Nemecko, Rakúsko a ďalšie krajiny zatvoria hranice, budeme pripravení urobiť to isté,“ povedal bulharský premiér Bojko Borisov britskému portálu Express po nedávnom stretnutí v Bruseli.

    Zapojte Turecko

    Grécko je nárazníkovou stanicou pre utečencov už niekoľko mesiacov. Do krajiny príde denne niekoľko tisíc ilegálnych migrantov. Minulý týždeň na gréckych ostrovoch pristálo viac ako 56-tisíc utečencov za 6 dní. To je takmer 10-tisíc ľudí denne. Takýto masový príliv môže podľa gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa zastaviť len spolupráca s Tureckom. Práve odtiaľ totiž do Európy prichádza najviac sýrskych utečencov, ktorých sú v Turecku už takmer 2 milióny. „Diskutovať by mali krajiny, ktorými prechádza koridor používaný utečencami, ale všetci dobre vieme, že každý koridor má niekde aj svoj začiatok,“ povedal Tsipras. Grécky premiér tým podľa denníka The Telegraph poukazoval na to, že za začiatok utečeneckej krízy v Európe je čiastočne zodpovedné aj Turecko, ktoré by preto malo byť súčasťou rokovaní o riešení tohto problému.

    Fakty v číslach

    710 000 – to je len približný počet utečencov, ktorí tento rok zatiaľ pricestovali do Európy. 38 percent z nich tvoria ľudia zo Sýrie a ďalší 1 milión 200-tisíc Sýrčanov sa tiesni v preplnených utečeneckých táboroch v Libanone, ktorý je stokrát menší ako Európa. Celkový počet ľudí, ktorí počas 4 roky trvajúceho konfliktu ušli zo Sýrie, presiahol 4 milióny 500-tisíc. To znamená, že sa utečenecká kríza ani zďaleka nekončí.

    - Reklama -