O čosi neskôr sa na Námestí hrdinov vo Viedni uskutočnila slávnostná prísaha 1365 nováčikov rakúskych ozbrojených síl. Divácky najpríťažlivejšou akciou sviatočných dní boli aj tentoraz ukážky pripravenosti príslušníkov rakúskych ozbrojených síl, na ktoré bolo od piatka do pondelka zvedavých podľa rakúskych médií viac ako 1,5 milióna ľudí. V sviatočný deň sa otvorili brány prezidentského sídla Hofburg, úradu spolkového kancelára, parlamentu, ako aj viacerých vládnych budov.
Deň, v ktorý si Rakúšania pripomínajú pretrvávajúcu neutralitu krajiny, sa však tentoraz niesol v súlade s očakávaním aj v znamení aktuálnej utečeneckej krízy.
Najvyšší predstaviteľ krajiny Heinz Fischer sa v televíznom vystúpení obrátil na krajanov s prosbou o porozumenie pre situáciu žiadateľov o azyl. Podľa jeho slov je prirodzené, že si mnohí občania robia starosti, pociťujú neistotu a obávajú sa bremien, ktoré sa spájajú s vlnou utečencov. Napriek tomu však Fischer apeloval na rakúsku populáciu, aby sa vcítila do núdzovej situácie ľudí na úteku, pretože nejde o anonymnú masu ľudí, ale o jednotlivcov s individuálnymi osudmi. Súčasne však zdôraznil, že všetci, ktorí nájdu útočisko v Rakúsku, musia rešpektovať jeho právny poriadok.
Kancelár Faymann na slávnosti na Námestí hrdinov zdôraznil, že prístup k utečencom sa pre Európu stáva skúškou ohňom, v ktorej sa ukáže, či európska solidarita je iba prázdnou floskulou alebo nie. Zároveň zdôraznil, že v súvislosti s vojnovými a krízovými javmi súčasnosti si treba uvedomiť, že trvalý mier možno dosiahnuť iba za rokovacím stolom. Arcibiskup viedenský, kardinál Christoph Schönborn vyjadril v súvislosti s dnešným štátnym sviatkom nádej, že republike sa dostane ocenenia i od migrantov a ich potomkov. Rakúsko sa zmení, pretože zmena patrí k životu. Avšak láska k Rakúsku, tá smie zájsť ďalej, zdôraznil muž, ktorý nezabudol pripomenúť, že aj on je potomkom utečencov. Duchovný uzrel svetlo sveta na zámku Skalka neďaleko Vlastislavi v dnešnom Ústeckom kraji ČR a spoločne s rodičmi šľachtického nemeckého pôvodu zažil vo veku iba niekoľkých mesiacov povojnový odsun z bývalého Československa.
Rakúsky parlament 26. októbra 1955 schválil spolkový zákon o trvalej neutralite Rakúska. Po tom, čo fašistické Nemecko v roku 1938 anektovalo Rakúsko a včlenilo ho do Veľkonemeckej ríše ako “Východnú marku”, bolo o päť rokov neskôr v moskovskej deklarácii troch veľmocí (ZSSR, USA a Británia) toto pričlenenie (Anschluss) vyhlásené za neplatné. Dočasná vláda Karla Rennera vyhlásila síce nezávislosť Rakúska 27. apríla 1945, avšak v úplnom rozsahu nadobudla krajina suverenitu až 27. júla 1955.
Po roku 1945 prevzala totiž najvyššiu moc v krajine Spojenecká komisia pre Rakúsko, ktorá pôsobila až do roku 1955. Po náročných rokovaniach s predstaviteľmi víťazných mocností došlo 15. mája 1955 vo Viedni k podpísaniu Štátnej zmluvy o obnove nezávislého demokratického Rakúska ministrami zahraničných vecí ZSSR, USA, Británie, Francúzska a Rakúska. Predpokladom vzniku tohto dokumentu bol záväzok Rakúska zachovať neutralitu a nevstúpiť do žiadneho vojenského bloku, na čom trvali predovšetkým Sovieti.
