Synoda o rodine sa v polovici septembra nezačala práve najlepšie. V čase, keď sa vo Vatikáne začali schádzať desiatky biskupov z celého sveta, sa pred kamery svetových médií postavil poľský kňaz pôsobiaci vo Vatikáne Krzysztof Charamsa. Keď prvýkrát verejne vyhlásil, že je gej, bola to takmer senzácia. Kňaz totiž nebol len obyčajným duchovným, ale aj hodnostárom v Kongregácii pre náuku viery, teda inštitúcii, ktorá má dohliadať nad dodržiavaním hlavných dogiem katolíckej cirkvi.
Charamsa šokoval nielen tým, že je gej, ale dokonca aj priznal, že dlhé roky žije v partnerskom spolužití so svojím homosexuálnym partnerom. A ako by to nestačilo, priamo vo vatikánskom sídle katolíckej cirkvi neskôr zorganizoval demonštráciu za práva gejov.
Synoda by však aj bez kauzy okolo poľského homosexuálneho kňaza rozpútala v katolíckej cirkvi diskusiu, akú si nepamätá od roku 1965. Práve vtedy sa skončil druhý vatikánsky koncil. Možno ani sám pápež František nečakal, že zhromaždenie biskupov rozpúta také vášnivé debaty o budúcnosti cirkvi.
Konzervatívne krídlo
Pápež ešte pred synodou dostal list od 13 kardinálov, ktorí ho nepriamo kritizujú za jeho postoje. Na druhej strane stoja ľudia ako nemecký kardinál Reinhard Marx. „Zoberte si príklad dvoch homosexuálov, ktorí spolu žijú 35 rokov a starajú sa o seba, dokonca aj v posledných fázach svojho života,“ povedal Marx pre americký verejnoprávny rozhlas NPR. „Ako by som len mohol povedať, že to nič neznamená?“
Otázku, prečo František pristúpil k usporiadaniu synody, len štrnástej za posledné polstoročie, si kladú mnohí. „Buď to bola z jeho strany veľká chyba, alebo, ako si myslia mnohí, to je to, o čo pápežovi celý čas išlo. Odkedy povedal vetu Kto som, aby som vás súdil?”, napísal New Yorker v narážke na vetu, ktorou sa pápež vlani zastal homosexuálnych kňazov a ktorá obletela svet.
Pôvodný článok nájdete TU.
