Laureát Nobelovej ceny za ekonómiu odhalil príčinu celosvetovej chudoby

Angus Deaton je profesorom ekonómie a medzinárodných otázok na Princetonskej univerzite v USA a zaoberá sa analyzovaním spotreby, chudobou aj svetovým blahobytom. Práve za analýzu v tejto oblasti si vyslúžil Nobelovu cenu za ekonómiu. Profesor sa vo svojej najnovšej úvahe uverejnenej na stránke Project-syndicate.org zaoberá aj rozdielmi medzi vnímaním politiky v Európe a v USA. „Európania majú sklon vnímať svoje vlády pozitívnejšie ako Američania, pre ktorých sú neúspechy a neobľúbenosť ich federálnych, štátnych aj miestnych politikov bežnou vecou. Napriek tomu rôzne americké vlády vyberajú dane a poskytujú za to služby, bez ktorých by Američania nemali taký ľahký život,“ píše Deaton.

Podľa profesora ekonómie sa Američania, podobne ako ľudia z ostatných pomerne bohatých krajín, spoliehajú, že ich krajiny im poskytnú sociálne zabezpečenie, dôchodky, ochranu alebo diplomatické zastúpenie. Tieto služby nie sú síce dokonalé ani prístupné úplne pre všetkých obyvateľov, ale ľudia platia dane, a ak sú nespokojní, môžu to aspoň každých pár rokov vyjadriť vo voľbách. „To všetko je také samozrejmé, že o tom prakticky netreba ani hovoriť – teda aspoň pre tých, ktorí žijú v bohatých krajinách s efektívnymi vládami. Väčšina svetovej populácie však v takých krajinách nežije,“ uvádza čerstvý laureát Nobelovej ceny za ekonómiu.

 

 

Deaton pripomína, že väčšina krajín Afriky a Ázie nedokáže zaistiť výber daní, z ktorých by následne financovali služby pre obyvateľov. „Zmluva medzi vládou a občanmi, ktorá je v bohatých krajinách nedokonalá v chudobných štátoch často úplne chýba,“ píše profesor. Pripomína pritom najmä rozvojové krajiny, v ktorých nefunkčné zdravotníctvo každoročne zapríčiňuje veľké množstvo úmrtí. „V celom rozvojovom svete zomierajú deti preto, že sa narodili na nesprávnom mieste. Nie na exotické a neliečiteľné ochorenia, ale na bežné detské choroby, ktoré už takmer sto rokov vieme liečiť. Pri absencii štátu, ktorý je schopný zabezpečovať bežnú materskú a detskú zdravotnú starostlivosť, budú tieto deti umierať ďalej,“ dodáva Deaton.

 

Bez riadneho výberu daní, regulácie podnikania či uplatňovania spravodlivosti, o ktoré by sa mal postarať štát nemôže podľa Deatona fungovať ani podnikateľské prostredie. „Absencia štátnych kapacít – teda služieb a ochrany, ktoré ľudia v bohatých krajinách pokladajú za samozrejmosť – je jednou z hlavných príčin chudoby a nedostatku po celom svete. Bez efektívnych štátov spolupracujúcich s aktívnymi a angažovanými občanmi existuje len malá nádej na rast, ktorý je potrebný na vykorenenie globálnej chudoby,“ píše profesor.

 

Laureát Nobelovej ceny za ekonómiu sa v komentári zamýšľa aj nad tým, čo by sa stalo keby sme  obišli štáty a pomohli priamo chudobným? „Bezprostredným efektom bude pravdepodobne zlepšenie, najmä v krajinách, kde sa len malá časť medzivládnej pomoci skutočne dostane k chudobným,“ uvádza Deaton. Podľa neho by stačilo približne 15 amerických centov od každého dospelého človeka v bohatom svete, aby sa všetci ľudia na svete dostali nad hranicu chudoby, ktorá predstavuje jeden dolár denne.