Naša politická scéna je podľa nej plná alfasamcov. Východoeurópski lídri majú podobné črty. Táto scéna je podľa nej plná „o dve čísla väčších kabátov, vysunutých bmw-lakťov, spiacich diktátorov alebo slušne povedané lídrov,“ myslí si Mezeiová.
Ani masliak, ani suchohríb
„Typický tuzemský politik je ako psík, naivne sa snažiaci ocikať každý strom na sídlisku a vyznačiť si tak svoje teritórium,“ ironizuje politička to, ako vrcholoví politici niekedy pôsobia. To by sa však mohlo diať niekde na dedinskej diskotéke. Horšie je, keď takéto chovanie prekročí provinčné hranice, čo sa podľa Mezeiovej aj v našej vysokej politike rieši. Navyše, takýto politici sú ešte aj platení z našich daní.
Komunálna politička upozorňuje, že líder sa nehľadá. Nie je to totiž masliak, ani suchohríb. „Líder buď je, nie je a ani nebude, alebo je a nie všetkým sa páči – lenže iný nebude,“ vysvetľuje. Preto by sa ho nemala pokúsiť nájsť ani pravica, ktorá to robí už akosi pridlho. Ako však uviedla politička, na túto činnosť minuli veľa energie a úplne zbytočne.
Tak je to podľa nej aj s aktivitami politikov, činnosťami, ktoré okrem nich nikomu neprospeli. „Zvykli sme si, že to je v poriadku a že to patrí k tomu. Lenže k čomu vlastne?“ pýta sa Mezeiová.
Celý blog Gabriely Mezeiovej si môžete prečítať TU
