Medzi prísne tajné patria aj snahy ututlať alebo aspoň prikrášliť, čo sa deje na ktoromkoľvek fronte. S niektorými, dodnes utajovanými skutočnosťami sa už zopár rokov môžeme zoznámiť vďaka serveru Wikileaks, ktorý postupne zverejňuje státisíce diplomatických depeší a utajovaných informácií z databáz spravodajských služieb USA. Nespočetné množstvo digitalizovaných dokumentov ukrýva aj utajované skutočnosti spojené so Slovenskom. Jednou z nich je snaha USA o ovplyvnenie verejnej mienky, ktorá u nás vládla počas spojeneckej invázie do Iraku v roku 2003.
Veľvyslanectvo USA v Bratislave si vytýčilo jasný cieľ. Presvedčiť Slovákov, že prítomnosť spojeneckých jednotiek v Iraku je správna a prináša úspechy. Ku koaličnej armáde zloženej z jednotiek USA, Veľkej Británie, Francúzska a Poľska sa totiž pridali vojaci z ďalších 39 krajín, vrátane Slovenska. Na stiahnutie niekoľkých desiatok našich chlapcov však tlačila verejnosť a to potrebovali Spojené štáty zmeniť. „Verejný názor, ktorý podporuje stiahnutie slovenských jednotiek z Iraku, spôsobuje, že politickí lídri sa začínajú domáhať diskusie na túto tému. Veľa z tohto tlaku spôsobuje to, že správy z médií obsahujú prevažne informácie o bojoch a stratách, a nie o pokroku dosiahnutom v prestavbe Iraku a jeho príprave na demokratickú samosprávu,“ píše sa v úvode tajnej diplomatickej depeše americkej ambasády na Slovensku.
Washington chcel, aby sa o bojoch v Iraku hovorilo v slovenských médiách pozitívnejšie. Zábery, fotografie a správy, ktoré denne prichádzali z bojových zón totiž nevyvolávali dojem, že by sa spojencom v krajine darilo nastoliť poriadok. „Verejný dojem je, že jednotky sú v Iraku, aby bojovali vo vojne a nie aby stabilizovali krajinu a pripravili krajinu na demokratickú vládu,“ píše americká diplomacia v utajovanom dokumente, ktorý Wikileaks zverejnila ešte v roku 2013.
Čo treba urobiť?
Americká diplomacia mala jasno, čo treba urobiť, aby sa postoj Slovákov k invázii do Iraku zmenil v prospech USA. Prvou požiadavkou bolo uverejňovanie väčšieho množstva článkov, pod ktoré by sa mohol podpísať americký veľvyslanec. Rovnako aj súčasný zástupca americkej diplomacie na Slovensku často píše v slovenských médiách o situácii v Sýrii. „Články podpísané veľvyslancom USA budú čítané s vyššou pravdepodobnosťou ako články vyššie postaveného amerického predstaviteľa bez lokálnych väzieb,“ píše sa v dokumente, ktorý sa nikdy nemal dostať na verejnosť.
Spojené štáty nemali na Slovensku dostatok personálu, aby dokázali pokryť spravodajstvo vlastnými článkami, preto prišli s iným riešením, ktoré považovali za dostatočné. „Zišli by sa nám oficiálni hovorcovia ambasády, ktorí sú zasvätení do faktov diania v Iraku a dokážu vyvrátiť dezinformácie a nesprávne dojmy. Potrebujeme hovorcu, ktorý dokáže poskytnúť živé príklady a ktorý by bol dobrým hosťom v televíznych talkshow,“ aj takto chceli americkí diplomati presvedčiť Slovákov, že invázia do Iraku je správna a úspešná.
Príbeh predáva
„Aj keď by bolo možné zabezpečiť ľudí cez hovorcovský program ambasády, tento program sa spolieha na ľudí, ktorí hovoria za seba a nie ako oficiálni vládni hovorcovia,“ píše v utajovanej depeši americká diplomacia. USA potrebovali realitu invázie do Iraku trochu prikrášliť. „Niekto s presvedčivým príbehom o vzmáhajúcom sa sektore nemocníc v Iraku by mohol byť ponúknutý ako hosť videokonferencie,“ píše sa v závere dokumentu.
Celú utajovanú správu si môžete prečítať TU.
Čo je Wikileaks?
Nezisková organizácia Wikileaks prevádzkuje rovnomenný portál, ktorý informuje o najrôznejších utajovaných informáciách od overených, ale anonymných zdrojov. Výnimkou nie sú ani dáta, ktoré z medzinárodných databáz odcudzia počítačoví hekeri. Státisíce dokumentov poskytol serveru americký vojak Bradley Maninng, ktorého za vyzradenie utajovaných informácií poslali v USA na 35 rokov do väzenia. Majiteľ a zakladateľ portálu Wikileaks Austrálčan Julian Assange sa od roku 2012 ukrýva na ekvádorskej ambasáde v Londýne. Vo Švédsku Assange čelí obvineniam zo znásilnenia a je na neho vydaný medzinárodný zatykač. Na výsluch do Švédska odcestovať odmieta pre obavy, že by ho úrady vydali do USA.
