Utečenci sú pre našu elitu taká silná téma, že sa jej venujú viac, ako osudom vlastných ľudí. Prezident Kiska reční v parlamente o utečencoch, zaujíma sa o ich osudy, ale ani slovkom sa nezastane osudov vlastných občanov, ktorí tiež utekajú z vlastnej krajiny za lepším životom, preto, lebo sa tu mnohí nedočkajú pomoci, akú štát chce poskytnúť utečencom. Doma sa necítia bezpečne, lebo nevedia dňa a hodiny, kedy na ich dvere zaklope exekútor, ktorý má v rukách rozhodnutie o ich tisícovej dlžobe, ktorá na začiatku bola len možno 100 EUR. Tento obrovský dlh je vizitkou zákonov, ktoré štát prijal nie na ich ochranu, ale na ich porobu a takéto zákony dokážu obrať najbiednejších aj o to posledné, čo majú. Ako sa zastáva týchto chudákov vláda, prezident? Prezidenta Kisku trápia viac utečenci, ako vlastný národ, ktorý žije nie raz v horších podmienkach, ako tisíce utečencov. Vláda, prezident by preto okrem solidárnosti k utečencom mali mať na zreteli aj vlastných občanov. Slováci si nezaslúžia žiť vo vlastnej krajine dôstojný život? Utečenci údajne dostanú od EÚ 670 EUR mesačne, na Slovensku sú ľudia, ktorí takú sumu v živote nevideli. Neobstojí výhovorka, že utečencov financuje EÚ, lebo do peňaženky EÚ prispievame aj my, sú to aj naše peniaze. Prečo sa prezident a vláda nezastane vlastných, ktorí dostávajú mesačne len niečo okolo 60,00 EUR? Zrejme je im to jedno a vyhovuje im dupot nôh utečencov, za ktorý sa môžu schovať. Utečenci mocným vyhovujú aj na to, aby verejnosť nebola informovaná o kauzách, ktoré ako keby nemali konca, najmä v zdravotníctve, v ktorom sa strácajú peniaze určené na pomoc a liečbu našich chorých občanov. Všetci, ktorí sme prišli do styku s našim zdravotníctvom vieme, že naše zdravotníctvo má ďaleko od toho, aby sa všetky peniaze, ktoré platíme zo zdravotných odvodov využívali k tomu, aby chorí ľudia boli liečení tak, ako je to zvykom napríklad v Rakúsku, kde pracuje množstvo našich sestier a lekárov a tí vedia úroveň poskytovaných služieb porovnať. Mnohí naši ľudia, ktorí sú odkázaní na lieky, si nemôžu vyberať také lieky, ktoré by im v chorobe pomohli, ale sú nútení užívať lacné lieky a ešte sú pri ich užívaní drzo klamaní, že lacný liek im pomôže tak isto, ako drahý liek. Mnohí občania sú nie raz v situácii, keď nemajú ani na ten lacný liek. Kauzy, ktoré vychádzajú v našom zdravotníctve na povrch, sú zodpovednými zľahčované a nazývane pseudokauzami, namiesto vyvodzovania zodpovednosti sa zametajú pod koberec, alebo ako v prípade ministra Čisláka, či riaditeľa VšZP Forraia nastupuje na scénu stranícka disciplína, ktorá nedovolí s očividnými prešľapmi sa ďalej zaoberať. Takéto praktiky potom dávajú zúčastneným v biznise s našim zdravím nebývalé možnosti pre tety Anky, ujom Paľom a ďalším. O tom, že naše zdravie musí byť výnosný kšeft je mlčanie zodpovedných, ktorí sú tými kšeftami takí očarení, že nepočujú stonanie našich chorých ľudí, nezaujíma ich akými bolesťami trpia nie len oni, ale aj celý zdravotný systém.
Po chodbách nemocníc sa často potichu šušká o ujovi Paľovi, ktorý je taký mocný, že úspešne dokázal skrotiť aj európsky PES, zrejme aj ich očaril tento marxistický estét a štátnik.
Stanislav Martinčko (O2H)
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na martincko.blog.sme.sk.
