Rodinkárstvo v priamom prenose. Aj tak by sa dala charakterizovať situácia, ktorá na súde nastala. Na prípad upozornil Denník N, ale poukazujú naň aj mimovládka Transparency International Slovensko a organizácia Via Iuris.
Rodinkárstvo má veľa podôb
Meno Imrich Volkai iste nie je neznáme len tým, ktorí sa pohybujú v súdnych kruhoch. Šéf košického krajského súdu sa totiž zviditeľnil aj niečím iným. Na súdoch v metropole východu pracujú jeho rodinní príslušníci. Okrem najbližších, ženy a dcéry, k nim patria aj nevesta a zať. Syn Peter neskôr prešiel na prokuratúru. Preto mohlo dôjsť k bizarnej situácii, aká nastala. Prokurátor narazil v pojednávacej miestnosti na svojho švagra, sudcu Miroslava Baňackého. Obom pánom však neprišla situácia divná, sudca sa považoval za nestranného, o zaujatosti teda nemohlo byť ani reči.
„Rodinkárstvo v justícii môže mať rôzne podoby, ako nám ukazuje prípad z Košíc,“ uviedla k situácii Via Iuris. Podľa ich právničky Zuzany Čaputovej nestačí, ak sa niekto za nestranného len považuje. „Musí sa takým aj objektívne javiť. V prípade akéhokoľvek príbuzenského pomeru sú pochybnosti o nezaujatosti súdu namieste a nemalo by sa o nich polemizovať,“ povedala pre Denník N Čaputová.
Organizácia si pritom len nedávno nechala vypracovať prieskum, podľa ktorého stále veľké množstvo ľudí nedôveruje súdnictvu. Podľa organizácie za historické výsledky môžu aj kontroverzné udalosti, ktoré vznikli okolo Harabinovho senátu aj absencia pozitívnych zmien, ktoré by mohla subjektívne vnímať verejnosť. „Myslím si, že dôveryhodnosti môže pomôcť, ak sa sudcami budú stávať morálne a odborné autority, sudcovia budú mať a dodržiavať vlastný etický kódex a bude normálne fungovať vyvodzovanie zodpovednosti voči sudcom, ktorí si svoje povinnosti neplnia alebo zneužívajú moc,“ vyjadril sa svojho času pre PL.sk Milan Šagát, výkonný riaditeľ Via Iuris. A rodinkárstvo, keď podľa zistení Transparency International Slovensko (TIS) má v justícii nejakého príbuzného každý piaty sudca, k zvýšeniu dôvery asi tiež nepomôže.
Doba ľadová
V TIS si myslia, že pri prokuratúre sme stále ešte len v dobe ľadovej. Kým pri transparentnosti súdov sme pokročili, o prokuratúre sa to povedať nedá. „V Transparency navrhujeme, aby aj prokurátori začali podliehať podobným pravidlám ako sudcovia. Treba urobiť verejný zoznam prokurátorov, verejne prístupný výber, pravidelne merať a zverejňovať výkonnosť,“ navrhuje TIS.
A ako napokon skončila celá neštandardná situácia? Hoci rozsudok padol a vinník si mal ísť posedieť na niekoľko mesiacov, nakoniec bol zrušený. Paradoxne, pričinil sa o to známy Štefan Harabin. Na pochybnosti prišiel až Najvyšší súd, konkrétne senát tohto súdu pod vedením Harabina. Na údajnej nezaujatosti sa mu totiž niečo nezdalo.
