Analytik Martin Vlachynský je presvedčený, že v prípade Grécka budú na stole aj vyjednávania o odpise časti dlhu. Tsiprasova vláda má však na krku nôž, lebo väčšinu požadovaných reforiem bude musieť zvládnuť do 15. novembra. Dovtedy je totiž vyhradených 15 miliárd eur na rekapitalizáciu bánk.
Ďalším „pánom na holenie“ je Portugalsko. Krajina, ktorú bolo tiež potrebné zachraňovať členmi eurozóny. „Portugalsko bolo po tie roky od záchrany v roku 2011 vcelku poslušným žiakom, ktorý prijal reformy a upokojil rozpočtovú situáciu – samozrejme, za výdatnej podpory extrémne nízkych úrokových mier,“ píše Vlachynský. Vrásky na čele Trojky (Európska komisia, ECB a MMF – pozn. red.) však občas vyčaroval portugalský ústavný súd, ktorý mal obľubu rušiť už zavedené reformy.
V Portugalsku sú v hre aj komunisti
Portugalsko má za sebou voľby. Hoci víťazstvo v nich potvrdila stredopravá koalícia, nemá väčšinu a na krk jej dýcha socialistická strana. Aj komunisti, ktorí preferujú vystúpenie krajiny z eurozóny, nabrali na sile. Tí vyhlásili, že sú pripravení podporiť prípadnú menšinovú vládu socialistov. To však podľa analytika nesľubuje stabilitu v južanskej krajine.
Problematickou krajinou je aj Španielsko, ktoré čakajú voľby o dva mesiace. „Pred pár dňami síce Komisia vydala varovanie miestnej vláde, že jej hrozí prekročenie stanoveného deficitu v tomto roku aj v roku 2016, inak je však pokoj. Predvolebné prieskumy s malou rezervou vedie vládna strana. „Problémový“ Podemos sa v prieskumoch prepadol až na štvrté miesto a nevyzerá, že dokáže výrazne zamiešať kartami,“ myslí si analytik.
Nemecká ekonomika sa prepadáva
Martin Vlachynský vidí väčší problém v nemeckej ekonomike ako v krajinách PIGS (Portugalsko, Grécko, Taliansko, Španielsko – pozn. red.). „Nemecký export sa v auguste prepadol najviac od krízového roku 2009, čo pridalo k ďalším obavám. Ešte spomeňme gigantickú vlnu utečencov. História je ironická a tak práve v čase, keď Nemecko zavádza prvýkrát univerzálnu minimálnu mzdu, ekonomika si bude musieť poradiť so zamestnaním stotisíc, až miliónom ľudí, z ktorých značná časť (minimálne pre jazykovú bariéru) je schopná nateraz vykonávať len nízkokvalifikovanú prácu – ktorú minimálna mzda likviduje,“ uviedol analytik.
Na scénu pricháza ECB, ktorá pred pár mesiacmi spustila politiku kvantitatívneho uvoľnovania. Čo bude politika ECB pre Európu znamenať? Prečítajte si celý komentár Martina Vlachynského.
