V politických kruhoch v Berlíne je otvoreným tajomstvom, že Angela Merkelová sa zriekne svojej už dávno naplánovanej opätovnej kandidatúry na úrad kancelára v roku 2017. Niet sa čo diviť, keďže jej preferencie klesajú a samozrejme aj jej obľúbenosť v obyvateľstve.
Najväčšou katastrofou pre kancelárku by bolo, keby ju okolnosti donútili odstúpiť. Bola by to pre ňu najväčšia osobná porážka. A tak už dávnejšie urobila znamenité preventívne opatrenia.
Jej neuveriteľná vnútorná „premena“ zo „železnej“ kancelárky studeného srdca na citlivú Mutti (mamičku) všetkých utečencov dostáva pod týmto zorným uhlom určitý zmysel – v každom prípade pre ňu.
Frau Merkel je aj tvorkyňou nového nemeckého výrazu: Willkommenskultur. Zaviedla ho špeciálne pre utečencov a znamená toľko ako kultúra vítania. Tým zároveň dala Nemcom najavo, že sa jej ešte musia učiť.
Súčasne to bolo rafinované vsugerovanie širokým masám nemeckého národa, že len tí sú dobrí a kultivovaní Nemci, ktorí sa za každých okolností voči utečencom správajú podľa ňou definovanej Willkommenskultur. Nakoľko Nemci sú všeobecne do veľkej miery náchylní podľahnúť ideologickým doktrináciám, tak sa nejaký čas merkelovskou utečeneckou doktrínou dali oslepiť a podľahli jej.
Pomaly sa ale veľká časť z nich už zbavuje dôvery k jej doktríne.
Ja osobne vychádzam z toho, že propagácia a presadzovanie merkelovskej Willkommenskultur je súčasťou už rozbehnutej kampane, ktorá má pomôcť dostať kancelárku do najdôležitejšieho kresla vo vysokej bielej budove v New Yorku, v East River – do kresla generálnej tajomníčky OSN.
Naša mocichtivá Angelka, dcérka vplyvného evanjelického pastora z regiónu Uckermarck v bývalej NDR, premenila Nemecko tak veľmi, ako azda len legendárný kancelár Konrad Adenauer. Ten mal však moc len v Bonnskej „malej“ republike, táto pani ovláda už roky veľké Nemecko a celú EÚ.
Ak by Helmut Kohl (85), ktorý je v hlave na staré kolená neporovnateľne menej výkonný, ako oveľa starší Helmut Schmidt (o 2 mesiace 97), ktorému múdrosť a perfektne pracujúci mozog môže závidieť takmer 100 percent ľudstva, mohol, tak by si udieral hlavu o stenu za svoj rozmar, keď ešte bol mocným a svojím egom ovládaným mužom. Vtedy urobil svojou ministerkou (Ministerstvo pre mládež a ženy) akési bezvýznamné dievčatko z Východu, menom Angela. Zdala sa mu mimoriadne pokorná, dobrácka a poslušná a naviac pozerala na neho očkami plnými obdivu a to Helmut miloval. Aj ju preto volal vždy len „mein Mädchen“, až raz prišiel deň, keď nad ňou celkom stratil kontrolu a až potom spoznal, čo sa skrývalo za jej „pokorou a poslušnosťou“.
“Jeho” dievčatko ho však vo všetkom okabátilo a prevýšilo a nadobudlo moc, o akej on len sníval. Svojím spôsobom je to geniálna žena – lebo časom vytrikovala a okabátila a postavila proti sebe a zároveň za seba množstvo osvedčených a silných politikov, mužov zo západného Nemecka.
Mimochodom, slovenské političky v porovnaní so silou osobnosti, ale aj schopností, ktoré Angela má, sú len úplne bezvýznamné osôbky.
Vrátim sa opäť k súčasným zámerom Angelky.
V dvoch posledných rokoch pôsobí kancelárka unavene a bez zjavnej motivácie, ale to len v Nemecku. Nič z toho, čo hovorí, nepoukazuje na to, že by mala nejaké vízie o Nemecku a o jeho budúcnosti v rokoch po 2018. Nič nehovorí o tom, ako ho vidí v desaťročí potom. Neexistujú žiadne výpovede od nej o nejakých veľkolepých zámeroch a plánoch pre Nemecko. Máme tak na krku už len rezignovanú kancelárku, ktorá už nič nerozvíja a len ako správca spravuje, a to ako veľmi slabý a dokonca zlý správca, niečo ako nevydarený domovník.
Pri spätnom pohľade na jej predchodcov, je nielen pre Nemcov, s každým z nich niečo významné spojené, čo mu zabezpečuje významné miesto v dejinách. U Merkelovej je to len nuda, streotyp a utečenecký chaos v maximálnej miere, a tým aj oslabenie Nemecka. Negatívne ju už vidí aj americký magazín Forbes, ktorý ju voľakedy oslavoval.
Frau Merkel určite vykonala aj niečo pozitívne počas svojho kancelárstva, ale čo nám najviac a navždy ostane v hlave pri spomienke na ňu, to je takmer 340 miliard eur, ktoré nám všetkým vzala a vrhla do pažeráka nenásytným a nie našou vinou skrachovaným bankám a obrovský nekontrolovný chaos so zatiaľ 1,5 – 2 miliónmi utečencov, ktorí EÚ robia a budú robiť čoraz väčšie problémy. A to predovšetkým potom, keď sa kancelárka už bude vyhrievať na inom výslní – za oceánom, v USA.
Prečo som toho názoru, čo som uviedol ako názov môjho článku?
Preto:
1, Začiatkom roku bola založená a či rozbehnutá propagačná kampaň Woman Secretary General a jej zámerom je dosiahnuť, aby sa nástupcom Ban Ki Moona, generálneho tajomníka OSN, ktorý končí 31.12. 2016, stala žena. Woman SG už vypracovalo listinu s niekoľkými kandidátkami a na prvom mieste je práve A. Merkelová.
2, Počas kríze s utečencami – akoby sa vôbec „nechumelilo“ – kancelárka pokojne odletela s polovicou ministrov na oficiálnu návštevu k brazílskej prezidentke Dilme Rousseff. Dilma má veľké slovo a veľkú váhu v celej južnej Amerike a naša Angela preto potrebuje jej podporu, aby sa mohla stať prvou ženou na čele OSN. V podstate to bola jej súkromná cesta, s cieľom lobbovať za svoju novú métu – Merkelová neobyčajne rada zbiera významné prvé miesta. Kto jej ju financoval? No len všetci daňoví poplatníci, ktorí ani len netušili, čo ich „kráľovna“ u Dilmi robila naozaj. Oficiálne komentáre v médiách totiž hovorili o niečom inom – ako obvykle.
3, To však nebol posledný účelový „výlet“ našej „milovanej“ Mutti, ktorá má aj početné slovanské gény. Pred nedávnom letela do Ameriky opäť. V tomto prípade na vrcholové zasadanie svojho – veľmi pravdepodobne – budúceho zamestnávateľa OSN a dala sa tam veľkolepo oslavovať ako „heilige Mutti“ miliónov utečencov. Skutočne, je to druhá Mutti-matka Teréza. Korili sa jej tam a ležali pri nohách v tejto jej novej role, ktorú hrá naozaj veľmi dojímavo a presvedčivo (ale pripomeňme si – to robila aj u H.Kohla presvedčivo a tohto silného alfa-samca totálne oklamala, čo naozaj nebolo jednoduché) početné renomované osobnosti svetovej politiky a ekonomiky – a aj u tých skvele zabodovala.
Môj záverečný komentár:
Mohol by som uviesť ešte veľa ďalších dôvodov, ale už sa mi jednoducho nechce. Písal som o tom podrobne aj v juhoamerických médiách, lebo obyvateľstvo južnej Ameriky vôbec nepozná druhú, tú pravú tvár našej „železnej“ kancelárky, ktorej železné brnenie u nás v EÚ však už poriadne nahlodáva hrdza.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com
