Socialista Ľuboš Blaha si myslí, že prezident sa postavil proti Slovensku. „Počuli ste dnešný prejav Andreja Kisku v parlamente? Úlohou prezidenta je brániť svoj štát, nie útočiť do ľudí na Slovensku za to, že odmietajú povinné kvóty. Ako môže preto občanov obviňovať z nedostatku solidarity? Som na rozdiel od neho presvedčený, že Slovensko má srdce aj charakter a je smutné, že to spochybňuje práve prezident,“ povedal a vyjadril svoj názor, že kvóty nie sú znakom srdca, ale skôr kalkulu západných štátov, ktoré vo vzťahu k utečencom nič neriešia. „Charakterné je stáť si za svojím názorom. My chceme skutočnú solidaritu a viac zdravého rozumu, na ktorý vo svojom prejave Andrej Kiska rezignoval,“ vyslovil sa a tvrdí, že od prezidenta očakával viac „sebavedomejšiu obhajobu našich národných záujmov a nie príhovor, ktorý akoby napísali na nejakej cudzej ambasáde. Je čudné, že to prezident nechce vidieť a podlieha západnej propagande, podľa ktorej sú Slováci nesolidárni“, a vyhlásenie zakončil tým, že si myslí, že prezident sa svojím príhovorom otočil chrbtom Slovenkám a Slovákom.
Kratšia bola jeho spoluposlankyňa Renáta Zmajkovičová. „Dnes prezident SR povedal v Národnej rade: Slovensko zanechalo nepriaznivý dojem na zahraničných partnerov. A nie je dôležitejšie, aký dojem zanechal postoj premiéra na občanoch Slovenska?“ opýtala sa.
Naopak, poslanec za liberálnu stranu Sloboda a Solidarita prezidentovi drukuje a ako povedal, cíti sa, ako by čítal jeho myšlienky. „S prejavom sa plne stotožňujem a napriek tomu, že vo voľbách sme boli rivali, tak ma teší, že môžem byť dnes na svojho prezidenta hrdý,“ povedal pre ParlamentnéListy.sk Peter Osuský. „Boli to múdre a pravdivé slová, ktoré odzneli. Obetúvajú sa dlhodobé záujmy Slovenska. Proste vypestovali sme si imidž, ktorý sa nebude ľahko stierať a je pravda, že sú za pár mesiacov voľby, ale Slovensko bude v Európskej únii dlhšie ako pár mesiacov,“ povedal poslanec a varoval pred následkami takéhot konania. Predstava, že krajina, ktorá sa takto predviedla ústami svojho premiéra a ministra zahraničných vecí v tomto predvedení, že niekto pohne prstom pre nás pri Nord Streame, čo pre nás znamená poškodenie záujmov, je úplne naivné. Neviem si predstaviť, že za záujmy Slovenska bude niekto lámať kópie. My oveľa viac potrebujeme Európsku úniu, ako ona potrebuje nás,“ dodal.
Hlave štátu fandí aj exministerka spravodlivosti a podpredsedníčka strany Most-Híd Lucia Žitňanská. „Prezidentov príhovor prišiel v správnom čase. Povedal veľmi presne to, čo hovoríme aj my. Politika premiéra Fica (a nielen v prípade utečeneckej krízy) nás dostáva na okraj Európy, hoci strategickým záujmom Slovenska je byť v jej jadre,“ pustila sa do vlády a upozornila aj na odkaz francúzskeho prezidenta Hollanda, ktorý adresoval Ficovi: „Tí, čo nevyznávajú naše hodnoty, tí, čo dokonca nechcú tieto princípy rešpektovať, musia začať sami sebe klásť otázky o svojom mieste v Európskej únii.“ Pripomenula aj to, že západoeurópske krajiny sú v ponímaní princípov právneho štátu a otvorenosti spoločnosti na inej úrovni ako Slovensko. „Desaťročia komunizmu si vyžiadali svoju daň a je preto pochopiteľné, že na niektoré problémy dnes reagujeme inak ako naši partneri. No namiesto toho, aby sme sa aj tento rozdiel pokúšali zmenšovať (lebo aj o tom bol náš vstup do EÚ a naša budúcnosť v nej), naďalej v ňom zotrvávame. Za úplne neprijateľné považujem, že túto disproporciu náš premiér cynicky zneužíva na vytvorenie pocitu ohrozenia v predvolebnej kampani,“ dodala.
Úplne inak reagoval poslanec za Obyčajných ľudí Igor Hraško. „Nemám názor, inak by som ho napísal. Nevyjadril sa, čo konkrétne je potrebné urobiť, aby sa migrantská kríza vyriešila k spokojnosti našich občanov. Boli len vyjadrenia, že mali by sme, mohli by sme, malo sa, zle sa prezentovalo… Neskoro plakať nad rozliatym mliekom…” komentoval prejav.
Expremiér Mikuláš Dzurinda sa dokonca odmietol k prejavu pred novinármi vyjadriť. „Nemusím sa vyjadrovať, však nie? Aj sa ponáhľam, aj sú chvíle, keď sa mi hovoriť nežiada. Nežiada sa mi to komentovať,“ odbil.
Podľa predsedu KDH Jána Figeľa je potrebné, aby medzi hlavnými orgánmi štátu bol súlad. Utečenecká kríza je totiž podľa neho naozaj veľký problém európskeho kontinentu a bude dlhá. „Slovensko ju môže konštruktívne riešiť alebo sa stať reprezentantom nielen absolútnej menšiny, ale aj oslabovať svoju pozíciu v rámci dôveryhodnosti medzinárodno-politických vzťahov,“ uviedol.
