Film, ktorý natočila platforma občianskeho žurnalizmu On the Ground (OGN), prináša pohľad na utečenecký tábor, ale v Sýrii. Ako sa cítia ženy, ktorých muži opustili a odišli na starý kontinent?
Majú sa vrátiť?
O utečencoch nachádzajúcich sa v Európe máme takmer podrobný prehľad. Čo si však o tom myslia tí, ktorí sa nachádzajú v bombardovanej krajine, v krajine, kde vyčíňa okrem iného nebezpečný Islamský štát, v Sýrii? Žurnalista Bilal Abdul Kareem prišiel do tábora, aby získal názory ľudí, ktorí sa tu nachádzajú, týkajúce sa utečencov, ktorí migrujú do Európy a iných krajín.
„Myslím, že chýbajú hlasy tých, ktorí sa nachádzajú priamo v Sýrii a nemôžu odísť,“ uviedol reportér. Čo majú vlastne sýrski muži robiť? Mali by odísť z krajiny, priviesť svoje rodiny do bezpečia a potom sa vrátiť, aby bojovali proti Asadovi? Najlepšie je preto zistiť, aký majú na to názor tí, ktorých sa to najviac týka.
Radšej drsné podmienky ako Európa
Život v utečeneckej tábore v Sýrii nie je žiadna zábava. Je tam horúco, ľudia majú problém s vodou i bezpečnosťou, najmä pokiaľ majú dcéry. Čo si teda títo ľudia myslia o utečencoch, ktorí odišli do Európy?
„Som veľmi rozčúlená, z toho, že muži odchádzajú. Máme tu totiž krízu. Keď oni odídu, kto oslobodí nás a kto nás ochráni?“ hovorí rozrušene miestna mladá žena. „Mám päť kamarátov, ktorých otcovia boli umučení. Kto pomstí ich?“ pýta sa vo videu ďalej. „Alebo žena mučeníka, kto sa pomstí za ňu?“ uzatvára mladá Sýrčanka.
Staršia žena, držiaca malé dieťa na rukách, hovorí: „Nie je to správne. Nie je správne opustiť svoju krajinu a rodinu. Je to však ťažké. My však robíme a znášame všetko preto, aby sme ju nemuseli opustiť. Odísť do Európy je ľahšie, no neodišli by sme, ani keby sme sa mali v Európe lepšie,“ hovorí utrápená, no odhodlaná žena. „Mám dcéru, ktorá je invalidná a nemám jej ani dať čo jesť. Nemám dokonca ani len lyžicu,“ opisuje na záver miestne pomery.
Obrátili sa im chrbtom
„Podľa mňa je zakázané opustiť krajinu. A oni ju opustia práve vtedy, keď ich naša krajina najviac potrebuje. Mali by ju chrániť. Mali by pri nás stáť, a nie si len tak odísť,“ myslí si ďalšia žena. Reportér sa jej potom opýtal, čo by utečencom – mužom odkázala, keby teraz boli vedľa nej. „Povedala by som im: pridajte sa k džihádu. Mali by ísť do džihádu. Musia predsa chrániť svoju rodnú zem. Všetci sa musíme spojiť, aby sme získali naše práva späť,“ posiela zbabelým mužom odkaz miestna žena.
„Z hľadiska islamského práva to nie je správne. Je to opustenie džihádu a obrátenie sa chrbtom k nepriateľovi a zlu,“ vysvetľuje miestny muž. „Naša krajina je príliš bombardovaná, naši priatelia sa stali našimi nepriateľmi. My sme si vlastne nepriatelia navzájom. Smrť je blízko každého z nás,“ dodal.
„Veď je to zakázané. Ľudí len tak nechali tu. Ostatní nám pomáhajú z iných krajín a naši vlastní nás opúšťajú,“ rozhorčuje sa ďalšia miestna žena.
