Športovci nie sú v rovnakom postavení ako ostatní zamestnanci, preto by mal byť pre nich Zákonník práce šitý na mieru. „Podľa súčasného Zákonníka práce boli profišportovci aj doteraz v postavení zamestnancov. Tomu, kto v športe robí, však muselo byť jasné, že niektoré ustanovenia Zákonníka sa pri športovcoch dodržať jednoducho nedali,“ vysvetľuje Mihál.
Voľnejšie pravidlá
Nadčasy, voľné dni či ukončenie zmluvy – aj to boli niektoré prvky zákonníka, ktoré sa dali pri špičkových športovcoch len ťažko dodržiavať a máloktorý klub ich rešpektoval. Športovci tak fungovali väčšinou ako samostatne zárobkovo činné osoby. Pri novom Zákonníku práce, ktorý si sami napísali a ministerstvo ho odsúhlasilo, tak budú mať o pár starostí menej.
Športovci napríklad nebudú môcť dostať sumu nižšiu ako je minimálna mzda. Majú aj voľnejšie pravidlá pri pracovnom čase a odpočinku. A tak ako iní zamestnanci, aj športovci sa budú môcť združovať v odboroch.
Veľké problémy malých firiem
Keď však môžu mať efektívny Zákonník práce športovci, mohli by ho mať aj malé firmy, prípadne firmy zamestnávajúce pár ľudí, zamýšľa sa Mihál. „Súčasný Zákonník práce je ťažkopádny predpis, brzdiaci tvorbu nových pracovných miest. Veľké firmy s dostatočným kapitálom a príslušným aparátom nemajú až taký problém s jeho dodržiavaním. Malá firma alebo živnostník však problém má,“ vysvetľuje politik. Negatívne sa to potom môže prejaviť aj tak, že ak napríklad dostane živnostník od inšpekcie pokutu alebo si prepustený zamestnanec vymôže niekoľko mesačných platov, malú firmu to môže položiť na kolená.
Nový Zákonník práce by bol riešením, aby bol aj vlk sýty, aj ovca celá. Mohol by však platiť pre všetkých zamestnancov a zamestnávateľov. Možno by potom boli spokojní tak ako športovci, ktorí si svoje potreby dokázali presadiť.
Celý komentár Jozefa Mihála si môžete prečítať TU
