Rozhovor s legendou slovenskej rokovej hudby Maťom Ďurindom vyvolal poriadny rozruch. Množstvo zdieľaní na sociálnych sieťach a ďalšie množstvo komentárov nenechali chladného ani momentálne najpopulárnejšieho bojovníka proti utečencom, podnikateľa Borisa Kollára. Ten rozhovor ParlamentnýchListov.sk nielenže zdieľal na svojom facebooku, ale Ďurindovi uštedril aj poriadne sarkastický komentár. Práve líder Tublatanky je totiž považovaný za hlavného strojcu zákona, ktorý na konci septembra schválili poslanci. Ten prikazuje rádiám, koľko slovenskkej hudby musia od budúceho roka povinne hrať.
„My sa ti nebudeme chcieť pomstiť. Nehrali sme ťa doteraz, nebudeme ťa vôbec hrať aj po zavedení kvót. Keď kúpim nejaké OLDIES RADIO, tak budeš hlavná star…,“ napísal majiteľ Fun Radia. Otvára tak staré rany a nedorozumenia, ktoré pred rokmi vznikli?
Tento komentár naštval Ďurindu, ktorý pre Parlamentné listy najprv odpísal. „Viem, že Fun Radio moje pesničky približne od roku 1998 nehrá. Je to ich voľba. Preto som tam aj odmietol isť pred 2 rokmi na interview s Adelou (poz. red. Banášovou) napriek tomu, že to bolo nedorozumením cez agentúru Propaganda, s ktorou som spolupracoval, vybavené. Ospravedlnil som sa a povedal, že je to pre mňa zbytočné, keďže Tublatanku nehrajú. Viem, že ju ani nebudú hrať, veď znova to bude ich voľba. A navyše sme rocková skupina a Fun hrá iný formát,“ napísal do e-mailu.
„Neviem prečo sa pán Kollár tak ostro postavil proti mne a Iniciatíve za slovensku hudbu,“ uvažuje. „Keď sme rozbiehali našu Iniciatívu, tak s ním komunikovala moja kamarátka Monika Kozelová, že aký má názor. On jej povedal, že on by pokojne podporil aj 40 percent slovenskej hudby vo Fun Radiu, ale musia ju hrať aj iné rádiá! Kozelová mi slová Kollára potvrdila aj dnes, že je to tak. A teraz to bude len 20 percent a od roku 2017 to bude 25 percent, tak v čom je problém. Nedrží Kollár názor a slovo?“ pýta sa bývalý účastník Eurovízie zo začiatku deväťdesiatych rokov.
Viac o výzve sa dozviete TU.
Neskôr do redakcie ParlamentnýchListov.sk aj zavolal, aby viac vysvetlil svoj postoj. „Aby ste si nemysleli, že sme tu niečo vypotili z brucha, alebo kvôli nejakým osobným mindrákom alebo osobným ambíciám, aby sme sa do nejakého rádia dostali, čo si možno niekto môže myslieť nevedomý, že prečo vlastne vznikla iniciatíva za slovenskú hudbu,“ vysvetľuje svoje aktivity podporené aj mnohými inými zvučnými menami ako Dušan Grúň, Beáta Dubasová, Pavol Hammel či Jožo Ráž a Richard Müller.
Ďurinda však odhalil aj praktiky populárneho slovenského rádia a opísal stav ostatnej doby éteru. „Čo sa tu vlastne dialo za týchto dvadsať rokov so slovenskou hudbou. Však to povedal priamo Peter Graus, ktorý vo Fun Radiu pracoval, ako sa s tým narábalo. Hádzali to rovno do koša. Povedal: ,,J*bme na to, nechaj to tak, kašli na to,“ opísal šokujúce správanie hudobných dramaturgov v rádiách. „Veď je najjednoduchšie zobrať anglo-americkú muziku a ju hrať. Je to smutné,“ dodal na záver.
